Pellegrini hovorí, že udržateľné riešenie vojny na Ukrajine nie je možné bez Európskej únie a dôležitý krok je na Zelenskom

Udržateľnosť akéhokoľvek riešenia vojny na Ukrajine nie je možná bez Európy a Európskej únie, vyhlásil v nedeľu prezident SR Peter Pellegrini na záver Mníchovskej bezpečnostnej konferencie (MSC). Vyjadril pritom presvedčenie, že Európa by sa mala zúčastniť na mierových rokovaniach, informuje osobitný spravodajca TASR.

„Nech sa dohodnú akékoľvek podmienky, ktoré majú viesť k trvalo udržateľnému prímeriu alebo mieru, tak bez bezpečnostných záruk, ktoré by garantovali aj krajiny EÚ, to nepôjde. Od Európskej únie, jej postoja a sily budú závisieť aj garancie, ako dlho ten mier potom vydrží,“ zdôraznil slovenský prezident.

Myslí si, že Európa sa k mierovým rokovaniam pridá

Pellegrini sa vyjadril aj k obavám, že Európa by mohla byť z mierových rokovaní vynechaná. Európa sa podľa neho možno nezúčastní hneď na prvých fázach rokovaní, no domnieva sa, že v konečnom dôsledku sa do nich zapojí.

Zároveň očakáva, že konečné rozhodnutie o prípadnej účasti Európskej únie bude na ukrajinskom prezidentovi Volodymyrovi Zelenskom. Ten vo svojom prejave na konferencii v Mníchove na margo rokovaní medzi ruským a americkým prezidentom zopakoval, že odmieta uzatváranie akýchkoľvek mierových dohôd bez účasti Ukrajiny a Európy.

Pellegrini sa počas záverečného dňa 61. ročníka MSC stretol s fínskym prezidentom Alexandrom Stubbom aj zástupcami spoločnosti Meta. Stretnutie so Stubbom bolo podľa jeho slov prvou oficiálnou schôdzkou na úrovni hláv štátov po desiatich rokoch, pričom obaja lídri na ňom potvrdili dobré vzťahy svojich krajín a taktiež sa vzájomne pozvali na návštevu. Pellegrini doplnil, že spoločne hovorili aj o aktuálnej situácii súvisiacej s tranzitom plynu a pripravovanom stretnutí európskych lídrov k hľadaniu mierového riešenia vojny na Ukrajine.

Formát samitu, ktorý v pondelok v Paríži organizuje francúzsky prezident Emmanuel Macron, však slovenský prezident spochybnil vzhľadom na účasť iba niektorých európskych krajín. Podľa médií by sa na tejto schôdzke mali stretnúť predstavitelia Francúzska, Británie, Španielska, Talianska, Poľska a Dánska, ktoré zastúpi aj ostatné škandinávske krajiny a tiež pobaltské štáty. Macron samit zvolal v reakcii na vyjadrenia viacerých amerických predstaviteľov, že Európa by sa na mierových rokovaniach o vojne nemala zúčastniť.

„Nemyslím si, že sa zloženie týchto krajín stretáva so všeobecným pochopením a podporou naprieč celou EÚ, pretože tam neboli pozvané krajiny, ktoré majú predstavu, že by mohli intenzívnejšie zasiahnuť do týchto rokovaní,“ uviedol Pellegrini. Podľa jeho slov sa ešte ukáže, či bol tento podľa neho „zvláštny“ formát šťastne zvolený a či nevyvolá ďalšie drobenie v rámci EÚ namiesto snáh o jednotný postoj.

Vojna na Ukrajine témou číslo jeden

Diskusie na tohtoročnej bezpečnostnej konferencii v Mníchove sa sústredili predovšetkým na vojnu na Ukrajine. Témami boli podľa Pellegriniho tiež geopolitické zmeny či postoje novej americkej administratívy voči Európe. Jeden z nedeľňajších panelov sa zaoberal otázkou rozširovania Európskej únie, na ktoré sa podľa prezidenta začína nazerať ako na strategickú vec vzhľadom na prebiehajúce debaty o budúcnosti Únie ako takej, jej geopolitického postavenia či úsilia opätovne získať konkurencieschopnosť.

Na záver svojej pracovnej cesty položil Pellegrini kvety k Pamätníku odbojovej skupiny Biela ruža v Mníchove. Pripomína hnutie, ktorého členovia, prevažne zástupcovia akademickej obce mníchovskej univerzity, rozdávali počas druhej svetovej vojny v Nemecku letáky vyzývajúce ľudí, aby sa postavili proti nacistickej tyranii.

Pozri aj:

Veľký smútok: 48-ročný muž zomrel po kolapse na Martinských holiach, už mu nedokázali pomôcť