„Stratené mesto“ hlboko v oceáne sa nepodobá ničomu, čo sme doteraz videli: Má desivý vzhľad a ukrýva 60-metrového Poseidona

Oblasť, ktorú vedci trefne pomenovali ako „Stratené mesto“, nájdeme v hlbinách Atlantického oceánu.  

V skutočnosti „Stratené mesto“ nie je miesto, kde nájdeme pohrebisko stratenej civilizácie. Je to pôsobivé hydrotermálne pole, oblasť morských alkalických hydrotermálnych prieduchov, ktorú spája do jedného celku séria termodynamických procesov a vodných systémov.

Avšak, ide o tak unikátny systém, že vo vedeckom svete zatiaľ nemá obdobu.

60-metrový Poseidon a pôvod života na Zemi

Ako informuje Science Alert, o existencii záhadného miesta vedia vedci od roku 2000. Objavili ho blízko vrcholu podvodného pohoria, západne od stredooceánskeho chrbta v časti Atlantického oceánu.

Je typické svojím mystickým vzhľadom, ktorý už na prvý pohľad desí. Niektoré z týchto komínov majú drobný a nenápadný tvar, nie všetky sú aktívne. Tie iné sú gigantické a monumentálne. Jeden z monolitov, najvyšší a najlepšie preštudovaný s menom Poseidon, dosahuje výšku viac ako 60 metrov.

Celý výjav leží v hĺbke približne 700 metrov pod morom. Podľa vedcov sa v útrobách záhadného miesta skrýva prekypujúci život plný slimákov a kôrovcov — v malom a zriedkavom počte však miesto okupujú aj krevety, kraby či úhory.

Kým vedci veria, že Stratené mesto nie je jediná oblasť svojho charakteru, ide o zatiaľ jediné, ktoré diaľkovo ovládané vozidlá dokázali vystopovať. Vedci tak dúfajú, že toto miesto by im mohlo poskytnúť cenné dôkazy o tom, akým spôsobom sa objavil a formoval život na Zemi.

Je totiž bohatým producentom uhľovodíkov, ktoré sú, ako iste vieme, základným stavebným kameňom života. Podľa vedcov môžu chemické reakcie v hlbokom mori naznačovať, že samotný život na Zemi vznikal v podobnom biotope.

Otvoriť galériu (6)

Vedci mapujú hydrotermálne prieduchy dlhodobo, avšak, na tomto unikátnom ekosystéme je zvláštne práve to, že nie je závislý od tepla magmy.

Kým jeho známejší bratia, takzvaní „čierni fajčiari“, chrlia veľké objemy mineralizovanej vody a zlúčeniny síry v podobe tmavých mračien sulfidov, tento ekosystém podľa vedcov produkuje až 100-krát viac vodíka a metánu. Komíny sú tiež podstatne väčšie, čo naznačuje, že sú aktívne oveľa dlhšie.

Nakoniec by ich výskum mohol prispieť k štúdii nášho sveta nielen na planéte Zem.

„Toto je príklad ekosystému, ktorý by mohol byť práve teraz aktívny na Enceladuse alebo na Európe (mesiace Saturna a Jupiteru),“ objasnil v roku 2018 mikrobiológ William Brazelton.

Pozri aj:

Závratný objav z dávnej histórie: Na Marse ležia tisícky štruktúr, ktoré možno vyriešili jednu z…