Hovoriaceho koňa ste videli tak maximálne v rozprávkach. Napriek tomu sa však toto zviera dokáže naučiť komunikovať s človekom. Dôkazom toho je nedávna štúdia, ktorá bola publikovaná vo vedeckom časopise Applied Animal Behaviour Science. Štúdia obsahovala výsledky experimentu, ktorý skupina vedcov vykonala na skupine 23 koní.
správy od nás budete mať ako prví.
Ak si komunikáciu koňa s človekom predstavujete ako nejakú hlbokú filozofickú debatu, budete asi sklamaní. Kone sa totiž svojim opatrovateľom, teda skupine vedcov, naučili „povedať“ len to, či je im zima alebo teplo, teda či chcú, aby ich opatrovateľ prikryl dekou alebo naopak. Napriek tomu je to obrovský vedecký objav a kone sa komunikovať naučili už za dva týždne.
Kone to samozrejme ľuďom nepovedali na rovinu. Na komunikáciu využívali svoje nosy. Nosom vždy ukázali na jednu z troch rôznych dosiek. Doska s vodorovnou čiarou znamenala, že je im zima a chcú byť zakryté dekou. Zvislá čiara na doske znamenala, že je zvieratám teplo a chcú od ošetrovateľov, aby im deku dali dole. Prázdna doska znamenala, že je všetko v poriadku a kone sú spokojné.

Ako však vedci naučili kone takto komunikovať? Urobili to celkom jednoducho. Kone umiestnili do dvoch rozličných prostredí. Jedna skupina bola v teple, druhá v chladnejšom priestore. Keď kôň z chladnejšieho prostredia správne vybral dosku, ktorá znamenala „chcem aby si ma zakryl dekou“ a dostal aj deku a ešte aj odmenu v podobe maškrty. Rovnako to fungovalo aj v prostredí, kde bolo teplo. Takto sa kone postupne naučili, čo ktorá doska znamená a vedeli, že keď ukážu, že je im zima, alebo teplo, ošetrovatelia im vždy pomôžu.
Vedci potom sledovali kone aj po skončení experimentu, keď každý jeden poputoval späť k svojmu majiteľovi. Aj po niekoľkých mesiacoch kone stále používali naučené finty a komunikovali so svojím majiteľom, ktorý tak vždy vedel, či sa kone cítia pohodlne.
Kalište Nemci vypálili, obyvateľov postrieľali. Prešli sme sa po zaniknutej obci, v ktorej mnohí zhoreli zaživa
Mária s manželom kúpili dom z roku 1958 za 55 000 eur. Prerábali ho 4 roky, väčšinu prác zvládli sami
Rozhovor so sprievodkyňou na konci života Janou Gorst: Ako sa postarať o umierajúceho a čo pred smrťou ľutujeme
Boli sme na zabarikádovanom námestí, kde prebiehali násilné protesty: Ľudia tam bývajú v stanoch vyše mesiaca
Na dne Liptovskej Mary zostali príbehy 13 obcí: Navštívili sme miesto, ktoré pripomína zmiznuté domovy
















Nahlásiť chybu v článku