Lehotský sa narodil 19. novembra 1933 v Spišskej Novej Vsi. Absolvoval Filozofickú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave. V rokoch 1958 – 1964 bol redaktorom programového týždenníka Rozhlas. V období 1964 – 1975 bol redaktorom vysielania pre deti a mládež v bratislavskom rozhlase.
Od roku 1975 až do odchodu do dôchodku bol redaktorom hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, ktorej súčasťou bola neskôr formovaná redakcia umelecko-dokumentárnej publicistiky. Spolu s kolegami tam pripravoval nielen umelecko-publicistické pásma, ale aj fíčre, teda špeciálny rozhlasový žáner, v ktorých sa spojili fakty s prvkami umeleckého rozprávania.
Ako dramatik debutoval rozhlasovou hrou Po infarkte (1970). Verejnosť zaujala najmä hra o nevidomých manželoch Ráno nevidiacich (1973). Hru vysielali aj zahraničné rozhlasy v Poľsku, Taliansku, Fínsku a Rumunsku. Ďalšie jeho hry sú Roztrhaj pavučinu, Bezočivý smog, Po noci príde noc, Taký zbytočný švagor, Klasy bez zrna či Papierové lietadlo.
Ivan Lehotský mal rád prírodu a v témach sa zameriaval nielen na medziľudské vzťahy, ale aj na témy ekológie, ktoré neboli v tom čase veľmi frekventované. Bol spoluautorom populárneho rozhlasového seriálu Čo nového, Bielikovci? (1974 – 1990).
Napísal aj niekoľko kníh, ktoré vznikli v súvislosti s jeho rozhlasovou prácou a prácou dramatika, a to Nikdy nehovor nikdy (1999), Zostarnem pri tebe (2004), Keď odídem, prídem (2006), Mlyn u d’Artagnana (2008), Stretnutia nielen pri mikrofóne (2011) a Klasy bez zrna (2014). Bol členom Klubu rozhlasových seniorov pri Slovenskom rozhlase.
Slovák nám popísal, ako takmer prišiel o peniaze. Ak sa chystáte cestovať, vieme, na čo si dať pozor
Nahlásiť chybu v článku