Japonsko je známe apelom na tvrdú pracovitosť svojich občanov. V kariérne orientovanej spoločnosti sa stretávame s konceptmi, akými je karoši (upracovanie sa na smrť), či spoločenský fenomén rozvádzajúcich sa seniorov; pretože muž pracuje do neskorého veku – v práci trávi viac času ako doma a pri odchode do dôchodku zistí, že svoju manželku vôbec nepozná, a to vedie k rozvodu.
Nedávno sa rozhovorila Megan Elizabeth, influencerka žijúca v Japonsku, o fenoméne čiernych firiem. Američanka nedávno ukončila pracovný pomer v japonskej škole, kde vyučovala anglický jazyk.
Záujemcov o život v Japonsku upozorňuje, že počas hľadania novej práce musela z niekoľkých pracovných pohovorov okamžite odísť. Elizabeth sa stretla s metódami, akými sú „povinné nadčasy bez príplatkov“, „práca počas víkendov a sviatkov“ či „zákaz ukončiť pracovný pomer“.
Za voľno platíte šéfovi, nedovolia vám odísť
„Dokonca som sa stretla s firmou, ktorá mi oznámila, že zamestnanci platia jej, pokiaľ nedorazia do práce. Nezáležalo na tom, či išlo o urgentné prípady, akými sú vlaková nehoda alebo zdravotné problémy.“
Američanka totiž narazila na niekoľko firiem, ktoré súhrnne označujeme pojmom burakku kigjó (v doslovnom preklade „čierna korporácia“). Sú to japonské spoločnosti, známe pre svoje nemorálne a vykorisťovateľské metódy.
V Japonsku pritom vôbec nie sú výnimočným úkazom – iba prieskum z minulého roku podľa portálu Nippon ukázal, že s prácou v čiernej spoločnosti sa za svoj život stretlo 38,6 percenta opýtaných.
Pri uvádzaní metód, s ktorými sa stretli, uviedlo najviac opýtaných vysokú fluktuáciu zamestnancov, dlhý pracovný čas, nadčasy bez príplatkov, neregulovanie zneužívania moci, problém s vyberaním plateného voľna či fakt, že plat nezodpovedal miere práce, ktorú vykonávali. Mnoho opýtaných sa stretlo s tým, že ich kolegovia trpeli duševnými problémami, nedočkali sa zvýšenia platu, či nesmeli ísť na povinnú prestávku.
Kvôli pracovnej kultúre v japonskej spoločnosti však mnoho zamestnancov nie je schopných rozoznať jednotlivé nemorálne praktiky. Jeden respondent napríklad opísal situáciu, pri ktorej mu firma nechcela preplatiť všetkých 100 hodín nadčasov za jediný mesiac, pretože „to bolo príliš veľa“.
„Je to legálne? Nie. Deje sa to? Z nejakého dôvodu áno.“
Portál Izanau následkom rozšírenia vykorisťovacích taktík v japonských firmách prináša komplexný manuál, ako proti systému vo firme bojovať.
Meghan Elizabeth dodáva, že tieto spoločnosti sa zameriavajú na „mladých zamestnancov a cudzincov, ktorí buď nič netušia, alebo nemajú zdroje na to, aby proti (takýmto metódam) bojovali“.
View this post on Instagram
„Dokonca som počula o niekoľkých prípadoch, v ktorých tieto spoločnosti udajú bývalých zamestnancov, alebo ich prenasledujú v novej práci, aby sa im pomstili. Je to legálne? Nie. Deje sa to? Z nejakého dôvodu áno. A úprimne, síce som na podobné taktiky párkrát narazila aj v Spojených štátoch, ale v Japonsku si na to musíte dať obrovský pozor.“
Nahlásiť chybu v článku