Posledný kus pôdy v súkromnom vlastníctve na nórskom strategickom súostroví Svalbard v Arktíde je na predaj. Tento majetok pravdepodobne zláka Čínu, ale Nórsko sa ho nehodlá vzdať bez boja. TASR o tom informuje podľa piatkovej správy tlačovej agentúry AFP.
Súostrovie, predtým známe ako Špicbergy, sa nachádza na polceste medzi pevninským Nórskom a severným pólom – v arktickej oblasti, ktorá sa v uplynulých rokoch stala geopolitickým a hospodárskym ohniskom, pretože ľad sa topí a vzťahy medzi Ruskom a Západom sú čoraz mrazivejšie.
Takmer arktický štát
Záujemcovia môžu získať odľahlý pozemok s názvom Söre Fagerfjord na juhozápade Svalbardu za 300 miliónov eur. Na území s rozlohou 60 štvorcových kilometrov, čo je približne veľkosť Manhattanu, sa nachádzajú hory, roviny, ľadovec a zhruba päť kilometrov pobrežia, ale žiadna infraštruktúra.
„Ide o posledný súkromný pozemok na Svalbarde a podľa našich vedomostí aj posledný súkromný pozemok vo vysokej arktickej oblasti na svete,“ povedal právnik Per Kyllingstad, ktorý zastupuje predávajúcich. „Číňania sú prirodzene potenciálnymi kupcami, keďže už dlho prejavujú skutočný záujem o Arktídu a Svalbard,“ povedal Kyllingstad a dodal, že z tejto krajiny dostal „konkrétne signály záujmu“.
Od roku 2018, keď Čína zverejnila tzv. bielu knihu o Arktíde – čo je znakom jej záujmu o tento región –, sa krajina definovala ako „takmer arktický štát“ a plánuje zohrávať v tomto regióne čoraz väčšiu úlohu. Svalbard sa riadi medzinárodnou zmluvou z roku 1920, ktorá ponecháva dostatočný priestor pre zahraničné záujmy.
Zmluva uznáva zvrchovanosť Nórska nad Svalbardom, ale občania všetkých signatárov vrátane Číny majú rovnaké právo využívať prírodné zdroje regiónu. Rusko napríklad už desaťročia udržiava na Svalbarde svoju ťažobnú komunitu prostredníctvom štátnej spoločnosti Trust Arktikugol.
Nórsky štát vlastní 99,5 percenta Svalbardu a väčšinu územia vrátane Söre Fagerfjord vyhlásil za chránené oblasti, kde je okrem iného zakázaná výstavba a motorová doprava. Predajcovia to však vidia inak a odvolávajú sa na zmluvu z roku 1920.
„Všetky strany, ktoré podpísali zmluvu, majú rovnaké práva,“ zdôraznil Kyllingstad a poznamenal, že Nórsko vybudovalo v Longyearbyene, hlavnom meste súostrovia, obytné domy, letisko a prístav. „Predstavte si, že by Nórsko teraz prijalo pravidlá obmedzujúce aktivity ruských holdingov. Znamenalo by to tretiu svetovú vojnu,“ zdôraznil.
Nahlásiť chybu v článku