Od roku 2027 by za svoje znečistenie z vykurovania a cestnej dopravy mali platiť aj domácnosti. Ide o kontroverznú daň z uhlíka, ktorá už od začiatku vyvolávala vlnu otázok a nespokojnosti, nakoľko panujú obavy o jej vplyve na sociálnu oblasť života mnohých ľudí. Ako informuje portál Euractiv, táto daň môže byť dokonca ešte vyššia.
správy od nás budete mať ako prví.
Dôvodom má byť pomalé vyraďovanie fosílnych palív v sektore bývania a dopravy, čo zvyšuje dopyt po emisných kvótach, ako aj ich cenu. Takzvané emisné povolenky budú vplývať na cenu palív, ale aj energií, čo v konečnom dôsledku pocítia najmä spotrebitelia. „Keď bol systém v roku 2023 schválený, zákonodarcovia EÚ sľúbili, že ceny uhlíka zostanú pod 45 eur za tonu, čo znamená prirážku približne 10 centov za liter nafty alebo benzínu,“ vysvetľuje ďalej Euractiv.
V tej dobe sa ale počítalo s tým, že implementácia návrhov na zníženie celkových emisií európskych krajín o 55 % do roku 2030 prebehne rýchlejšie. Europoslanci sú teda dnes pesimistickejší a podľa predbežných správ by mohla cena emisií za tonu vyskočiť až na 200 eur, pričom pri pôvodnom schvaľovaní legislatívy sa hovorilo o zastropovanej cene 45 eur za tonu. Súčasný scenár by spôsobil aj zvýšenie v oblasti benzínu a nafty, ktorá by mohla poskočiť až o 40 centov za liter.
Akousi záchranou by napokon mohol byť balík z Európskej únie, ktorá má takmer 90-miliardový sociálny klimatický fond určený na zmiernenie sociálnych vplyvov nových „zelených“ nariadení. Z neho by mohli pomoc čerpať domácnosti, no hlavné bremeno ponesú jednotlivé vlády. Práve na nich bude stáť efektivita využitia týchto prostriedkov a urobiť tak budú môcť od roku 2026, teda rok pred zavedením spomínanej dane z uhlíka.
Kedy konečne klesnú ceny na benzínkach? Existujú tri možné scenáre. Za extrémy môže viacero faktorov
Nahlásiť chybu v článku