Bežne dorastajú do dĺžky asi 12 centimetrov, zaznamenané boli už aj 20-centimetrové jedince. Živia sa žabami, korytnačkami, drobnými rybami a menšími vtákmi. Svoju korisť lovia „vďaka“ silným predným končatinám a hryzadlám. Jedovatými slinami dokážu korisť znehybniť a vysať z nej tekutinu.
Reč je o vodných plošticiach, ktoré sa, ako informuje Live Science, pomaly rozširujú aj do oblastí, ktoré radi navštevujú Slováci a Slovenky. V minulosti sa objavili v Bulharsku, Chorvátsku, Taliansku, Egypte či Grécku, teraz na ich zvýšený výskyt upozorňujú na Cypre.
Zmenili svoje prirodzené prostredie
Tieto ploštice sú nazývané aj „hryzače prstov“. Toto pomenovanie dostali podľa toho, že nič netušiacich ľudí uhryznú medzi prsty na nohách.
Hoci ich útok nie je pre človeka nebezpečný a ich korisťou rozhodne byť nemôže, ide o nepríjemné stretnutie, ktoré môže byť čoraz častejšie.
Problémom totiž v tomto prípade je, že tieto extrémne veľké ploštice, ktoré v niektorých prípadoch môžu byť aj okrídlené, pôvodne obývajú sladkovodné biotopy. Ich prirodzeným domovom sú biotopy ako rybníky, močiare alebo pomaly tečúce potoky.
Teraz však niekoľko jedincov zaznamenali aj v mori na východe Cypru. Podľa vedcov tam dorazili z Turecka. Vedci si ale nevedia vysvetliť, ako sa tam dostali. Jedna teória hovorí, že ich tam prilákali svetlá na východnom pobreží, druhá, že migrovali za potravou.
„Cyperčania by mali mať oči otvorené a prsty na nohách mimo vody,“ píšu autori štúdie vo vyhlásení z 20. marca.
Nahlásiť chybu v článku