Polárny vír „zaradil“ spiatočku a začal rotovať dozadu. Vedci sa snažia zistiť, čo to znamená a ako nás to ovplyvní

Nad Arktídou sa nachádza veľký prúd cirkulujúceho vzduchu nazývaný tiež polárny vír, či z anglického výrazu aj polárny vortex. Ten zmenil nedávno svoju rotáciu a teraz sa otáča na druhú stranu. Vedci a meteorológovia sa teraz snažia predpovedať, aký vplyv to bude mať na poveternostné systémy v najbližšom období. 

Jeden z najsilnejších zvratov

V prvom rade treba poznamenať, že sa nedeje nič katastrofické a tieto zvraty nie sú neobvyklé. Pravdou ale je, že vedcov zaujala sila samotného otočeného vetra. Štandardne počas leta sa vetry polárneho víru spomaľujú a začínajú sa otáčať v smere hodinových ručičiek okolo Arktídy. Tieto zvraty počas zimných mesiacov môžu mať ale významný vplyv a ten, ktorý sa udial v marci tohto roku, je mimoriadne intenzívny, uvádza Science Alert.

Je dokonca v prvej šestke najsilnejších zvratov od roku 1979, prezradila Amy Butler z amerického Národného úradu pre oceán a atmosféru, pre Space Weather. Iná vedkyňa z rovnakého úradu, Rebecca Lindsey, tvrdí, že javy v stratosfére boli počas tejto zimy netypické a vedcov poriadne zamestnali a zamestnávajú, až kým sa vír o niekoľko týždňov nevráti do svojej západnej cirkulácie.

Pravdepodobne nič zásadné nespôsobí

Aj keď samotný zvrat sa ešte stále analyzuje, vedci napríklad zaznamenali prudký nárast hladín ozónu nad Arktídou, čo je ale pochopiteľné, keďže slabší polárny vír spôsobuje prúdenie ozónu k pólom. Tieto úrovne by sa mali vrátiť do normálu, keď sa polárny vír vráti do svojho klasického smeru rotácie v proti smere hodinových ručičiek.

Zdá sa, že zmena rotácie nespôsobí zásadné výkyvy počasia. Avšak pri dlhodobom pohľade v kombinácii s tým, že sa planéta otepľuje a klíma sa mení, nie je jasné, čo sa bude diať s polárnym vírom a je možné, že jeho abnormálne zmeny, ktorých sme aj teraz svedkami, sa budú opakovať častejšie.

Polárny vír sa nachádza v stratosfére a začína vo výške asi 6 až 20 kilometrov, pričom môže siahať až do výšky 50 kilometrov od zemského povrchu. Často máva veľkú rýchlosť, a to až 250 kilometrov za hodinu a pôsobí ako nejaká „kapsa“ či vrece studeného vzduchu. Ak sa polárny vír oslabí či dokonca skolabuje, tak sa zvyčajne časť tohto studeného vzduchu uvoľní, čo môže znamenať ochladenie v zasiahnutých oblastiach.

Pozri aj:

Náš Mesiac dostane vlastné hodiny. NASA rieši mimoriadne ťažký problém času, je to kľúčové pre…