Mal to byť veľkolepý projekt, ktorý by uľahčil dopravu v Bratislave a naše hlavné mesto by tým priblížil k metropolám, ktoré pre hustú premávku a presun obyvateľov využívajú efektívny spôsob podzemnej železnice, známej ako metro.
V článku sa dozviete aj:
- prečo sa začalo riešiť metro;
- ako vyzeral pripravovaný projekt;
- aké linky boli v pláne;
- na čom to napokon stroskotalo;
- ako vyzerá plán bratislavského metra dnes.
Nasadnete na konci Petržalky a o pár minút ste v centre Starého Mesta, alebo i na inej strane hlavného mesta, cez ktoré dnes trvá cesta aj niekoľkonásobne dlhšie. Celá infraštruktúra, zápchy aj ostatné dopravné záležitosti by fungovali úplne inak, ak by Bratislava mala metro.
Aj keď je naše hlavné mesto najmenšie z hlavných miest susedných štátov, ostáva jediné, v ktorom nefunguje podzemná sieť železníc, ktorou sa denne presúvajú tisíce ľudí. Aj keď sa metro v Bratislave môže zdať ako utópia, pred približne 50 rokmi boli na stole plány, podľa ktorých sa mali ľudia presúvať, napríklad aj cez Dunaj, práve rýchlodráhou, píše Immocap.
Dôvod výstavby bol prostý
Práve tento pracovný názov dostal projekt, ktorého koncepcia sa schválila v roku 1974. Názov rýchlodráha neskôr vystriedal pojem metro sovietskeho typu, ktoré v tej dobe fungovalo napríklad v Prahe. Zámer projektu bol prostý, spojiť najväčšie rozrastajúce sa sídlisko s centrom mesta. V prípade Bratislavy išlo o Petržalku, na ktorej území dnes žije približne 113-tisíc ľudí.
O prácach pod zemou sa však na začiatku príliš veľa nehovorilo. V roku 1983 bola schválená dočasná verzia presunu po nadzemnej rýchlodráhe, ktorá mala mať začiatok na Bosákovej ulici v Petržalke a konečná stanica mala byť Mlynské Nivy. Už v roku 1985 sa však práce na nadzemnej rýchlodráhe zastavili z dôvodu náročnej realizácie.
Plány na projekt rýchleho presunu po železnici boli teda zastavené, následne prepísané a celý projekt sa opäť zameral na výstavbu podzemných staníc, a teda koncepcie metra. Výstavba metra začala oficiálne v roku 1988. Cieľ bol zostaviť dráhu pre 9 staníc, ktoré by sa nachádzali v línii dlhej 9 kilometrov. Trasa mala začínať v Petržalke a končiť na stanici Dunaj. Takto vyzerala prvá fáza výstavby, ktorá mala trvať 9 rokov, píše SME.
Nahlásiť chybu v článku