Oslava života, hudby, ľudskosti a tolerancie, ale aj hudobná spomienka na legendu. Jedinečné priestory bratislavského hradu. One Day Jazz Festival 2016 pod organizačnou taktovkou velikána slovenského a svetového jazzu, Martina Valihoru. Prvýkrát v Bratislave pod holým nebom. V rámci šírenia myšlienky humanizmu a tolerancie prostredníctvom hudby sa tento rok rozšíril tiež do Košíc, Žiliny a Banskej Štiavnice.
Prvý večer na hrade. Štvrtok, 16. júna, doslovne „An evening with Avishai Cohen“. Návrat svetovo uznávaného kontrabasistu, skladateľa a speváka s izraelskými koreňmi. S novým projektom opäť na Slovensku. Jedinečné dychberúce spojenie symfonického orchestra Filharmónie Brno s jeho novým triom v zložení Omri Mor (piano) a Itamar Doari (perkusie). Prepojenie českých, francúzskych a izraelských vplyvov pod dirigentskou taktovkou francúzskeho dirigenta Bastiena Stilla. Pár motivujúcich slov organizátora na úvod: „Venujme sa hudbe, ktorá vždycky zvíťazí“ a doslovný boj hudobných vĺn s vetrom o preteky mohol začať. Zamatový, rozcítený hlas prechádzajúci do neurčitých hrdelných spevov s jemným, dokonalým vibrátom. Silné texty, jazykom vzdialené, no emóciou silno prenikajúce priamo do duší poslucháčov. Iránske vplyvy v melanchólii a smútku hlasu, no zároveň precítená, prežitá národná hrdosť. Majstrovstvo hry na kontrabas. Dychberúce spojenia rýchlych harmonických a melodických postupov pred hltajúcimi očami zhypnotizovaného publika. Jemné jazzové tóny piana, či opakujúce sa slučky zacyklenia danej chvíle pozdvihnuté do nadpozemských výšin vlnou prítomného orchestra. Dynamicky rýchly či ustálený pozvoľný klavír jak neustále premenlivá hladina mora počas nočnej plavby loďou na Noemovej arche zvukov. Zvláštna orientálna rytmika uvádzajúca arabské motívy po uchopení sláčika ťahajúceho sa premyslenými pohybmi po strunách kontrabasu. Ethno world muzikové presahy zbesilej hry perkusionistu. Trojjediná hra prinášajúca záplavu afrických rytmov v jedinečnom momente súhry cajonu, džembe a kopáku bicích v neskoršom spojení so šamanským bubnom. Neuveriteľný cit pre rytmus talentovaného hudobníka Itamara Doariho. Zároveň symfonický orchester prinášajúci klasické vplyvov inšpirované českými skladateľmi. Stretnutie neuveriteľnej súhry talentu, rôznorodých kultúr a fúzií hudobných žánrov počas jediného otváracieho koncertu piatkového večera One Day Jazz festivalu 2016.
Piatok, 17. júna, sa to nieslo v duchu spomienkovej atmosféry podporenej výraznými dychmi, trúbky a saxofónu. Počas úvodnej polhodinky príjemne naladilo prichádzajúcich do priestorov bratislavského hradu slovenské trio Valéra Mika, pre tento večer v zostave spolu s talentovaným slovenským gitaristom Pavlom Berezom. Tí, čo občas vzhliadli očami k nebu meniacemu farby počas celého večera, v napätí držali organizátorom palce už od začiatku. Dúfali, že sa na pódiu podarí vystriedať všetkým plánovaným účinkujúcim. Hudba má svoju veľkú moc a pre daný večer sa jej zázračne darilo predháňať mraky a búrku. Klobúk dole pred organizátormi, nakoľko časový harmonogram koncertov tohto večera odsýpal presne ako hodinky.
Dlho očakávaný koncert bývalých spolužiakov z Berklee College of Music, Johna Shannona (gitara), Dana Brantigana (trúbka), Oskára Rózsu (basa) a Martina Valihoru (bicie) bol splneným snom veľkej komunity fanúšikov. Stretnutie na jednom pódiu po viac ako 7 rokoch predznamenalo program, s ktorým hudobníci precestovali v rámci tohtoročného festivalu okrem Bratislavy aj Košice, Žilinu a Banskú Štiavnicu. Kamaráti v živote aj v hudbe ukázali divákom ako sa dá vyčarovať jedinečnú jazzovú jam session naživo priamo na pódiu. Výrazné hudobné talenty svetového jazzu potvrdili svoje kvality v samostatných sólach a tiež počas spoločného jammovania. Výrazným nosným melodickým pilierom bola trúbka Dana Brantigana. Boli sme svedkami jej zvláštnych melancholických zastretých tónov. Osobne sa nám hodí pomenovanie atmosféry slovami „Mestské snívanie hry na trúbku“. Radosť z hudby a spoločných momentov môžeme zhrnúť slovami gitaristu Johna Shannona: „Je pre nás veľkým potešením hrať na takom krásnom mieste, kde sa spája jedinečný spirit zeme a prírody v jedno.“
Niekoľko momentov po práve odohranom koncerte vystúpil na pódium Martin Valihora, už v pozícii riaditeľa festivalu. Posledný hudobný projekt uviedol, s očami uprenými na oblohu, povzbudivými slovami vo viere, že sa koncert stihne odohrať ešte pre dažďom. Newyorská hudobná formácia Donny McCaslin Group je projekt, s ktorým David Bowie nahral svoj posledný album Blackstar. Záverečný koncert večera bol poctou hudobnému velikánovi. Žiaľ, povzbudivé slová na úvod sa nenaplnili a už po druhej skladbe začali na pódium dopadať prvé kvapky prichádzajúceho dažďa. Hoci sa to na ňom začalo hmýriť nervóznymi technikmi, hudobníkov to neodradilo v tom, aby pokračovali a divákom dopriali ucelený pocit okázalého hudobného zážitku. Vzduchom sa niesol závan elektronického experimentálneho smogu majstra klávesov, Jasona Lindnera, umocneného výraznou melodickou linkou saxofónu Donnyho McCaslina a bicími Marka Guiliana v spojení s basou Natena Wooda. Zhora prichádzala postupne dažďová prietrž, no jej hrozbu prevalcovala energia nujazzových harmónií plynúcich k divákom z pódia. Elektronické podmazy a výrazná bicia sekcia umocnená tónmi saxofónu v expanzívnej sile vzdávajúca hold smerom k hudobnému nebu. Striedajúce sa chvíle ticha napätia a energie doslovne pred búrkou.
Nebo poslalo hudobníkom pozdrav v podobe silnej prietrže mračien. Pocit prežitého však v divákoch rezonoval ešte dlho po rýchlych presunoch z hradu.
Nahlásiť chybu v článku