Ako uvádza TASR, Slovensko má jednu z najhorších pripraveností zdravotníckych systémov v EÚ. Vyplýva to zo štúdie Healthcare Readiness Indey (HRI) 2023, ktorú zverejnila organizácia GLOBSEC. Horšie sú na tom už len dva štáty juhovýchodnej Európy.
správy od nás budete mať ako prví.
Situácia je katastrofálna
Slovensko je v pripravenosti zdravotníckeho systému tretie najhoršie v Európe, zaostáva už len Rumunsko a Bulharsko. Vyplýva to zo štúdie Healthcare Readiness Index (HRI) 2023, ktorá posudzuje pripravenosť zdravotníckych systémov krajín EÚ, vrátane Veľkej Británie a Nórska, na budúce výzvy v sektore, ako je starnutie, nárast chronických ochorení či ďalšie vlny infekčných ochorení. Štúdiu zverejnila medzinárodná organizácia Globsec.
„(Ne)pripravenosť slovenského zdravotníckeho systému je v porovnaní s krajinami EÚ alarmujúca a pokiaľ nedôjde k nápravám, bude stav nášho zdravotníctva predstavovať veľké bezpečnostné riziko pre Slovensko, limitujúce ekonomiku krajiny či dlhodobý udržateľný rozvoj Slovenska,“ upozornil jeden z autorov indexu Martin Smatana.
Z výsledkov štúdie vyplýva, že najlepšie pripravené čeliť výzvam sú krajiny s dobrým prístupom k inovatívnym technológiám, stabilným systémom financovania a efektívnou sieťou poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Výraznú časť svojich politík totiž smerujú na prevenciu a zlepšenie determinantov zdravia.
Slovensku chýba politická kontinuita
Na druhej strane krajinám v dolnej polovici indexu, kam sa zaradilo aj Slovensko, chýba politická kontinuita, dochádza k častým personálnym zmenám na exekutívnej úrovni a na preventívnu zdravotnú starostlivosť sa alokuje nedostatočná časť výdavkov. Práve výdavky na zdravotnú starostlivosť sú v týchto krajinách často vnímané ako krátkodobé náklady, nie ako investícia do budúcnosti.
Slovenskému zdravotníctvu podľa štúdie chýba jasne stanovené dlhodobé smerovanie a vízia. „Je to výsledkom aj toho, že priemerná dĺžka zotrvania ministra vo funkcii je od začiatku milénia menej ako dvadsať mesiacov a vedenie rezortu musí tráviť väčšinu času ‚hasením‘ akútnych problémov,“ skonštatoval spoluautor štúdie Michal Štofko.
Nahlásiť chybu v článku