Desivé video: Zachytili, ako snovačka chytila a požiera piskora, ktorý je desaťnásobne ťažší

Aj keď väčšina pavúkov predstavuje pre ľudí veľmi malé nebezpečenstvo, výnimky potvrdzujú pravidlo. Na Slovensku máme jedného významne jedovatého pavúka — pradiarku pestrú. Našťastie, väčšina pavúkov nám neublíži, no to sa nedá povedať o menších zvieratách. A niekedy aj tie, ktoré sú oveľa väčšie ako samotný pavúk, sa môžu ocitnúť na jeho jedálnom lístku. 

Odhodlala sa na väčšiu korisť

Dokazuje to aj nasledujúce video. V ňom môžeme vidieť iba 1,4-centimetrovú snovačku ostrovnú (Steatoda nobilis), označovanú ako falošná čierna vdova. Tá bežne loví stavovce, pričom nepohrdne ani jaštericami, drobnými netopiermi a ako uvádza nová štúdia publikovaná v časopise Ecosphere, tak teraz už aj piskormi.

Portál Science Alert píše, že túto skutočnosť zaznamenali na video za oknom spálne v Južnom Anglicku. Tam si samica snovačky ostrovnej pochutnávala na piskorovi malom (Sorex minutus).

Napriek svojmu názvu je drobný hmyzožravý hlodavec voči snovačke obrovský. Zvyčajne meria asi 5 centimetrov a jeho chvost má asi 4 centimetre. To je viac ako trojnásobok dĺžky, a čo sa týka hmotnosti, tak piskor je ťažší až desaťnásobne.

Na videu, ktoré zachytila zoologička Dawn Sturgessová z University of Galway, vidíme piskora uväzneného v silnej pavučine. Pavúkovi sa ho podarilo chytiť vďaka silným vláknam a usmrtiť či omráčiť svojím jedom. Piskor bol totiž ešte stále nažive, keď sa snovačka pustila do “hodovania”.

Kŕmil sa tri dni

Ešte predtým však uloveného piskora presunul a zdvihol do svojej pavučiny do výšky asi 25 centimetrov. Neskôr sa pavúk už mŕtvym piskorom kŕmil tri dni, následne ho vyhodil z pavučiny. Podľa vedcov, ktorí pozostatky analyzovali, z piskora neostalo nič iné ako srsť, kosti a koža.

Nie je jasné, či pavúk chytil piskora prvýkrát, ale existuje šanca, že to nebola náhoda. Toto pozorovanie podľa vedcov dokazuje, že snovačka je dokonale prispôsobená na to, aby chytila veľkú korisť vďaka silnému jedu, extrémne pevnej pavučine a komplexnému loveckému správaniu, tvrdí hlavný autor štúdie Michel Dugon.

Pozri aj:

Skúmali záhadnú 300-ročnú múmiu morskej panny. Konečne zistili, čo je v skutočnosti tvor s ľudskou…