Striedanie zimného a letného času má u nás už dlhú tradíciu, aj keď sa často hovorí o tom, že by sa to malo zrušiť. Zatiaľ však k tomu neprišlo a dnes sme tak “prišli o hodinu” spánku, keďže ručičky hodín sa posunuli o jednu hodinu dopredu. Kto však má prsty v tom, že sa striedanie času zaviedlo?
správy od nás budete mať ako prví.
Satira od Franklina
Portál IFL Science spomína na viaceré udalosti, ktoré ovplyvnili zavedenie letného času. Jeden z populárnych príbehov hovorí o Benjaminovi Franklinovi, ktorý napísal satirickú esej do časopisu Journal of Paris počas svojho pobytu vo Francúzsku. V eseji písal o výhodách letného času a tiež o tom, ako ho zabezpečiť.

Požadoval prísne dodržiavať a zdaňovať okná, ktoré nejakým spôsobom bránia slnku prenikať do vnútra objektu. Ďalej navrhoval do predajní so sviečkami umiestniť stráže a dovoliť predávať iba určité množstvo, aby si nemohli svojvoľne svietiť. Takisto navrhoval zákaz vychádzania po zotmení a napokon, aby všetky zvony začali zvoniť ráno, hneď ako sa rozvidní.
Aj keď esej bola iba satirou, myšlienka v tom čase (v roku 1784) bola zaujímavá. Posunom času by bolo možné efektívnejšie nakladať s denným svetlom a tiež šetriť energiami.

Chcel zbierať hmyz
Za skutočného tvorcu nápadu striedania času je považovaný entomológ George Vernon Hudson. Jeho cieľom bolo, aby mal viac času na zber hmyzu. V roku 1895 preto navrhol posun času o dve hodiny, pričom argumentoval tým, že ľudia by mali viac času na pobyt v prírode a na čerstvom vzduchu. Najprv bol jeho návrh zosmiešňovaný, potom sa však ujal.
Nezávisle od Hudsona, o niekoľko rokov neskôr, začal myšlienku presadzovať aj golfista William Willett. Tomu sa zase nepáčilo, že večer nemohol dlho hrať golf, lebo prišla tma.

Willet v návrhu tvrdil, že zmena času by ušetrila verejné peniaze na ropu, plyn a elektrinu, a tiež opisoval výhody, ktoré by denné svetlo prinášalo obyvateľom a ich zdraviu. Za svoj nápad loboval celý život, no k zmene prišlo až po jeho smrti.
Kalište Nemci vypálili, obyvateľov postrieľali. Prešli sme sa po zaniknutej obci, v ktorej mnohí zhoreli zaživa
Mária s manželom kúpili dom z roku 1958 za 55 000 eur. Prerábali ho 4 roky, väčšinu prác zvládli sami
Rozhovor so sprievodkyňou na konci života Janou Gorst: Ako sa postarať o umierajúceho a čo pred smrťou ľutujeme
Boli sme na zabarikádovanom námestí, kde prebiehali násilné protesty: Ľudia tam bývajú v stanoch vyše mesiaca
Na dne Liptovskej Mary zostali príbehy 13 obcí: Navštívili sme miesto, ktoré pripomína zmiznuté domovy
















Nahlásiť chybu v článku