S aspoň jednou konšpiráciou o koronavíruse súhlasí 61,2 percenta respondentov. Najpopulárnejším z testovaných výrokov bolo tvrdenie, že hlásenia o počtoch mŕtvych na koronavírus sú umelo nadhodnocované, s ktorým súhlasilo 43,3 percenta respondentov.
Vyplýva to z jedenástej vlny výskumu Ako sa máte, Slovensko?, ktorá sa konala od 5. do 10. októbra, teda v čase, keď na Slovensku nebol ani jeden „zelený“ okres. Prieskumy v rámci projektu iniciuje prieskumná spoločnosť Mnforce, komunikačná agentúra Seesame v spolupráci so Sociologickým ústavom Slovenskej akadémie vied (SAV) a Ústavom výskumu sociálnej komunikácie SAV. Výsledky prieskumu poskytla Michaela Lukovičová z agentúry Seesame.
Ktorým hoaxom najviac veria?
Respondenti vo veľkej miere súhlasili aj s výrokom, že koronavírus bol vyrobený v laboratóriu a zámerne rozšírený medzi ľudí (42,4 percenta) a tiež, že súčasná epidémia je súčasťou celosvetovej snahy o povinné očkovanie (40,9 percenta). Takmer 40 percent opýtaných si myslí, že „súčasnú epidémiu niekto vyvolal len preto, aby mohol ľahšie ovládať ľudí“. Menej respondentov súhlasilo s výrokom, že „Vakcíny na koronavírus boli vyvinuté s cieľom škodiť ľuďom“ (26,1 percenta) a „Nie sú žiadne dôkazy, že koronavírus skutočne existuje“ (22,5 percenta). So žiadnou z konšpirácií nesúhlasí takmer 25 percent a naopak zo všetkými 12,1 percenta opýtaných.
Robert Klobucký zo Sociologického ústavu SAV podotkol, že s aspoň jednou z uvedených šiestich konšpirácií o epidémii súhlasí 61,2 percenta respondentov. „Práve veľká premorenosť slovenskej populácie konšpiračnými teóriami môže byť jedným z veľmi dôležitých vysvetlení nízkej miery zaočkovanosti. Respondenti, ktorí nesúhlasia s ani jednou z uvedených konšpirácií sú totiž zaočkovaní až na 81 percent, čo je približne úroveň vakcinačne najúspešnejších krajín v Európe,“ zhodnotil.
Veria im ľudia nespokojní so životom
Z prieskumu vyplýva aj to, že konšpiráciám veria viac respondenti, ktorí sú menej spokojní so svojím životom, pre ktorých je problém vyjsť v domácnosti s rozpočtom a respondenti, ktorí nepracujú, ale sú v domácnosti, prípadne sa starajú o domácnosť. Zároveň súhlas s koronavírusovými konšpiráciami narastá s klesajúcim vzdelaním. Medzi respondentmi so základným vzdelaním verí spomínaným výrokom 61,8 percenta, pričom medzi vysokoškolsky vzdelanými je ich 35,1 percenta.
Riaditeľka komunikačnej agentúry Seesame Michaela Benedigová konštatovala, že na poznatkoch z prieskumu vidia veľkú neistotu ľudí a skutočnosť, že mnohí sa nevedia orientovať, čomu v médiách a na sociálnych sieťach veriť. Dodala, že sklony ku konšpiračnému mysleniu boli na Slovensku výrazné dlhší čas, no pandémia ich ukázala v plnej sile. „Veľký podiel má na tom nielen silná dezinformačná scéna, ale aj nízka dôvera ľudí v štátne a verejné inštitúcie. Odpoveďou je viac strategickej komunikácie a koordinované, spoločné úsilie vlády, ministerstiev a štátnych inštitúcií,“ uviedla.
Nahlásiť chybu v článku