Vedci na skúmanie rádioaktivity vo Fukušime využívajú užovky. Prečo sú pre ekológov také dôležité?

Napríklad, rádioaktívne plazy im pomáhajú sledovať mieru kontaminácie v jednotlivých oblastiach a jej vplyv na životné prostredie. Prečo sú však pre vedcov tak dôležité práve hady a nie iné zvieratá?

Vedci využívajú rádioaktívne užovky

Od jednej z najväčších katastrof v dejinách ubehlo už 10 rokov. Vedci od tých čias Fukušimu a jej okolie pozorne sledujú a využívajú k tomu nielen prístroje, ale aj zvieratá, ktoré v danej oblasti žijú. Ako píše portál Science Alert, najväčšími pomocníkmi sú pre nich plazy, z ktorých má mnoho ľudí strach. Vedci na mapovanie rádioaktivity v životnom prostredí využívajú najmä užovky japonské (Elaphe Climacophora).

Ako sa pre UGA Today vyjadril ekológ James Beasley, užovky sú pre tento účel ako stvorené, väčšinu svojho života sa pohybujú po zemi, obývajú len malé územia a žijú relatívne dlho. Okrem toho, svoj domov neopúšťajú príliš často, v priebehu jedného dňa „precestujú“ v priemere len 65 metrov.

Vedcom sa navyše podarilo zistiť, že hladina rádiocézia v tele hada je približne rovnaká, ako jeho hladina v pôde, informuje štúdia publikovaná v časopise Science of The Total Environment. To znamená, že vďaka skúmaniu užoviek môžu vedci lepšie porozumieť tomu, čo sa deje v životnom prostredí a aký dopad naň mala havária. Miera kontaminácie je závislá od mnohých faktorov, napríklad od typu terénu.

Na telá 9 hadov pripli GPS zariadenie

V rámci výskumu vedci odchytili 9 užoviek a na ich telá pripli GPS zariadenia. Tie sú natoľko citlivé, že prezradia dokonca aj to, či sa had práve pohybuje po zemi alebo na strome. Ekológovia sledovali užovky po dobu mesiaca, pričom hady sa pohybovali najmä v oblasti, ktorá je od jadrovej elektrárne vzdialená približne 24 kilometrov.

Vďaka tomu získali vedci údaje z celkovo 1 717 lokácií, pričom sa zdržiavali najmä na okraji lesov, ale aj v blízkosti ciest. Niekoľko hadov svoj domov našlo aj v opustených budovách, najmä v starých stodolách. Zaznamenaný bol len jediný prípad, kedy sa had od cesty vzdialil na viac ako 250 metrov. Zaujímavé je, že sa užovky vyhýbali lesom, aj keď pobudli na ich okraji, nikdy nešli hlbšie do lesa, informujú vedci v štúdii publikovanej prostredníctvom časopisu Ichthyology & Herpetology.

Hady často ostávali na rovnakom mieste aj niekoľko dní. Vďaka sledovaniu užoviek vedci získali množstvo cenných poznatkov o tom, ako sa správajú zvieratá v kontaminovanom prostredí. Vedci dodávajú, že hady sledovali najmä počas letných mesiacov, kedy sú najviac aktívne. Užovky japonské počas zimy hibernujú pod zemou, čo taktiež vplýva na hladinu rádioaktívnych látok v ich tele.

Pozri aj:

Malá zmena by ročne zachránila milióny životov. Týmto by sme podľa vedcov mali nahradiť kuchynskú…