Po piatich týždňoch som prišla k nejakým záverom. Prvým mojím poznatkom je, že nie je až také ťažké odolať jedlám, ako napríklad pizza, halušky, a taktiež všetkým sladkostiam. Druhá dôležitá vec je, že som schudla 8 kg, pričom priateľ, o ktorom som vám hovorila, že do toho ide so mnou, schudol približne 10 kg. Nečudujem sa, u mužov metabolizmus pracuje rýchlejšie ako u žien. Áno aj mňa to štve.
Som definitívne presvedčená o tom, že za obezitu, alebo teda nadváhu, môže cukor a nie tuk. Nehovorím, že teraz každý deň budem jesť pečené mäso, ale viem, že si ho môžem pokojne dať kedykoľvek. Bez výčitiek. Neviem koľko ľudí sa so mnou zapojilo do 8-týždňového „bezcukrového“ experimentu. Ak ste napríklad na začiatku, alebo váhate, určite vám odporúčam aspoň to vyskúšať. Veď čo je to 8 týždňov vo vašom živote? Veľmi krátky čas.
Cukor je často len istým zdrojom potešenia. Pamätám sa ešte na teplý letný podvečer, ktorý som si krátila zmrzlinou s ovocím. Neviem, či to tak máte aj vy, ale ja som sa sladkosťami napríklad aj odmeňovala. Keď som ešte chodila na vysokú a mala som sa učiť na skúšky, vždy som sa odmenila, či už za urobenú skúšku, niekedy aj pri učení, za nejaké naučené otázky. Nuž, niektoré ženy idú za odmenu nakupovať, ja som si dopriala niečo sladké. Vďaka cukru bolo pre mňa zdolávanie úloh oveľa ľahšie. Hlavne ak viete, že vás za odvedenú prácu čaká odmena.
Myslím, že to tak je asi pri každej činnosti. Cvičíte, makáte na sebe a výsledkom je skvelý pocit zo svojej postavy. Kráčate do kopcov 7 hodín a najkrajší pocit príde, keď to zvládnete, vidíte krásny výhľad a dáte si v reštaurácii vychladené pivko. Skúste sa odmeňovať inak. Choďte do sauny, na masáž, do prírody, hľadajte potešenie vo veciach, ktoré nie sú materiálne.
Musela som sa naučiť lepšie si naplánovať všetky činnosti. Bolo dosť ťažké pretrhnúť tie emocionálne väzby na cukor. Vo všeobecnosti je to asi časť najťažšia. Nie je ťažké nejesť cukor, keď ho vlastne nemáte doma, ale za zvládnutie náročnej úlohy si dať mrkvu s reďkovkou… Čo vám budem hovoriť. Preto sa snažím odmeňovať skôr zážitkami.
Veľmi mi pomohlo, že som si presunula raňajky na neskoršiu hodinu. Bola som zvyknutá, že keď ráno vstanem, hneď idem raňajkovať. Posledných 5 týždňov som raňajkovala cca po dvoch hodinách, čo som už bola v plnom nasadení. Vyhovuje mi to. Momentálne jem približne 3-krát denne. Myslím si, že jesť 5-krát denne v istú hodinu a jesť tak kvôli tomu, že mi niekto povedal, že to je dobré, že sa to tak má robiť, to nie je správne. Základ je počúvať svoje telo. Ja osobne nevládzem jesť 5-krát denne menšie porcie, sledovať ešte k tomu, či doobeda môžem to a to, poobede už nemôžem sacharidy, to ma nebaví a ani neláka – kontrolovať sa.
Na záver ešte zopár mojich postrehov. Intenzívnejšie cítim všetky vône. Toto si neviem nejako vysvetliť, je to ako keby sa mi zlepšil čuch a oveľa intenzívnejšie cítim aj všetky chute. Je to príjemná zmena, po rokoch uvedomovať si, čo má akú chuť.
Ďalšia vec je, že všetky „chodiace“ činnosti, ako: ísť na nákup, na poštu, na prechádzku, som si presunula na poobede. Vtedy sa u mňa totiž najviac prejavuje potreba odmeniť sa. 5. týždeň bol pre mňa ťažší v tom, že som rezignovala v kuchyni. Nemala som nápady, vôbec sa mi nechcelo púšťať do varenia. Prešlo to asi po dvoch dňoch, takže to pripisujem len nejakému môjmu osobnému chvíľkovému zlyhaniu. Dajte mi určite vedieť, či máte podobné skúsenosti, poprípade v koľkom týždni ste, ak ste sa do tejto detoxikácie pustili.
Ak ste sa k tomuto článku dostali po prvýkrát a zaujal vás, pozrite si aj staršie, ktoré môžete sledovať tu: ŽIVOT BEZ CUKRU, a ak máte nejaké otázky, kedykoľvek mi môžete napísať email na [email protected] s predmetom CUKOR. Rada vám na vaše otázky odpoviem.
Nahlásiť chybu v článku