Veľkú noc, ale aj ďalšie sviatky sme museli stráviť tento rok v pozmenenom režime. Neodporúčali sa návštevy cintorínov či výlety k rodinným príslušníkom v iných domácnostiach. Ako by to však vyzeralo, keby sa takpovediac zrušili Vianoce?
Rok, keď sa zakázali Vianoce
Pre mnohých je predstava tohtoročných Vianoc desivá, atmosféru vianočných trhov si užijeme v obmedzenom režime a pravdepodobne sa budeme musieť vyhnúť aj návštevám iných domácností. Predstavte si však, že by sa niekto pokúsil Vianoce zrušiť úplne. Verte, nedopadlo by to dobre. Dôkazom je pohroma, ktorú vyvolalo zrušenie Vianoc v roku 1647. Ako informuje portál The Conversation, o tradičné Vianoce v ten rok prišli obyvatelia vtedajšej Británie, Škótska a Írska. Zakázané bolo akékoľvek zhromažďovanie sa, slávnosti a dokonca aj dekorácie.
Prečo vlastne boli Vianoce zrušené? V tom roku parlament vyhral občiansku vojnu v Anglicku, v Škótsku a v Írsku a kráľ Karol I. sa ocitol v zajatí. Anglická cirkev bola nahradená presbyteriánskym systémom a následkom reformácie bolo, že sa zrušilo viacero sviatkov, vrátane Vianoc. Slávnosti, ktoré bežne trvali 12 dní od 25. decembra do 5. januára, boli úplne zakázané, Vianoce nesmeli existovať ani len náznakom. Obchody ostali otvorené a všetky dekorácie, vrátane imela či ihličia boli zakázané. Konať sa nesmeli ani hostiny a konzumácia väčšieho množstva alkoholu bola taktiež neprípustná.
Samozrejme, takéto zákazy a príkazy neostali bez odozvy a mnohí ich odignorovali. Ako informuje časopis Journal of British Studies, nespokojní ľudia spisovali petície, Vianoce chceli osláviť tradične, ako dovtedy každý rok. Jednu z petícií obdržal aj starosta mesta Norwich a aj keď oficiálne oslavy Vianoc povoliť nemohol, nelegálne slávnosti prebiehajúce po celom meste potichu ignoroval.
Ľudia zákaz ignorovali
Ľudia zákaz Vianoc odignorovali aj v ďalších mestách, mnohí pred dvere svojich domov umiestnili cezmínové vetvy, ktoré boli symbolom Vianoc a v Canterbury sa konal aj tradičný futbalový zápas. Na mnohé miesta museli byť privolané ozbrojené sily, ktoré oslavujúcich ľudí rozháňali. Inak to nebolo ani v londýnskej časti Westminster, kde boli 25. decembra obchody pozatvárané, domovy vyzdobené a poslušnosť odmietli dokonca aj kostolníci, ktorí za to boli zatknutí. V niektorých mestách v uliciach dokonca hliadkovali mladí ozbrojení muži, ktorí ľudí presviedčali, aby svoje obchody zatvorili a aby šli domov oslavovať.
Ignorovanie zákazov však ani zďaleka nebolo len o tom, že ľuďom chýbali Vianoce, išlo o politický akt. Ľuďom sa totiž nepozdávali zavedené zmeny a toto bola forma protestu. Občianska vojna a zavedenie presbyteriánskeho systému spôsobilo, že mnoho ľudí ostalo na dne a bez peňazí a mnohé príkazy a zákazy im vôbec nepomáhali, práve naopak.
Nepokoje, povstania a občianska vojna
Najdramatickejšia situácia nastala v spomínanom meste Norwich a následky znášal starosta ešte aj o niekoľko mesiacov, keď si ho londýnske úrady predvolali a žiadali vysvetlenie. Chceli vedieť, prečo zlyhal a ľuďom v oslavách Vianoc nezabránil. Ľudia sa však rozhodli, že budú svojho starostu brániť a do ulíc sa hrnuli celé davy. To opäť vyústilo do ozbrojeného konfliktu, na následky ktorého zomrelo najmenej 40 ľudí.
Proti parlamentu sa vzbúrili aj obyvatelia Kentu a desiatok ďalších miest. Rok 1647 a 1648 bol plný rebélií a povstaní, čo napokon viedlo k ďalšej občianskej vojne. Kráľ Karol bol postavený pred súd a počas jedného z prvých procesov svojho druhu bol odsúdený na trest smrti sťatím, informuje portál HRP. A to všetko sa odohralo aj preto, lebo sa zakázali Vianoce.
Nahlásiť chybu v článku