Úchvatné zábery: Astronómovia po prvýkrát spozorovali známky zrodenia novej planéty

Astronómovia spozorovali známky zrodu novej planéty. S pomocou ďalekohľadu VLT (Very Large Telescop) Európskeho južného observatória (ESO) v Čile zaznamenali, že sa okolo mladej hviezdy AB Aurigae nachádza hustý disk plynu a prachu, ktorý má nápadnú špirálovitú štruktúru.

V ňom si všimli poruchu známu ako „twist“, ktorá by mohla poukazovať na polohu vznikajúcej planéty a mohla by byť prvým priamo pozorovaným dôkazom procesu vzniku takéhoto telesa.

Pozorovania, o ktorých vedci informovali v štúdii v odbornom časopise Astronomy & Astrophysics, poskytujú zásadné poznatky potrebné na lepšie pochopenie vzniku planét. Podľa Anthonyho Boccalettiho z Parížskeho observatória, ktorý je vedúci autor štúdie, astronómovia vedia stále málo o vzniku extrasolárnych planét.

Vedia však, že planéty vznikajú nabaľovaním zhlukov prachu a chladného plynu v protoplanetárnych diskoch v blízkosti mladých hviezd, a preto pozorujú veľmi mladé systémy.

„Až dosiaľ ale astronómovia nedokázali získať dostatočne detailné zábery takýchto diskov, ktoré by umožnili identifikovať štruktúry objavujúce sa v miestach, kde by mohli vznikať planéty,“ objasnil astronóm.

Hviezda AB Aurigae sa nachádza v súhvezdí Povozníka a od Zeme je vzdialená približne 520 svetelných rokov. Nové zábery ukazujú v jej blízkosti špirálu plynu a prachu.

„Špirály takéhoto typu naznačujú prítomnosť mladých planét, ktoré strhávajú plyn a v disku vyvolávajú vlny, podobne ako loď na hladine,“ priblížil Emmanuel Di Folco z Astrofyzikálneho laboratória v Bordeaux (LAB). Takéto vlny sa pri obehu planéty okolo hviezdy vytvarujú do špirálneho ramena. Jasná žltá škvrna na snímke špirály, ktorá sa nachádza v blízkosti jej stredu, pripomína zlom v štruktúre špirálneho ramena a je označovaná ako twist.

Podľa vedcov sa od hviezdy nachádza približne tak ďaleko ako Neptún od Slnka a pravdepodobne je to jedna zo zdrojových oblastí vlnových porúch – miesto, kde sa vytvára nová planéta.

Systém AB Aurigae vedci pozorovali už pred niekoľkými rokmi rádioteleskopom ALMA (Atacama Large Millimeter Array), vďaka ktorému našli v jej blízkosti dve plynové špirálne ramená a získali tak prvé informácie o prebiehajúcom formovaní planét v systéme. V rokoch 2019 a 2020 Boccaletti spolu s kolegami z Francúzska, Thajska, USA a Belgicka použili teleskop ESO/VLT s prístrojom SPHERE, s ktorým zachytili slabšie svetlo menších prachových zŕn i emisie vychádzajúce z vnútorných častí disku.

Nielen že pozorovaniami potvrdili prítomnosť spomínaných ramien, ale aj zmienený twist. „Vzniká prepojením dvojice špirál – jedna sa navíja od obežnej dráhy planéty dnu a druhá smerom von – pričom sa stretávajú v mieste, kde sa nachádza planéta,“ vysvetlila vedkyňa Anne Dutrey z LAB. Ako dodala, umožňuje to priťahovanie prachu a plynu z protoplanetárneho disku na planétu, a teda jej rast.

Pozri aj:

Veľký objav v elektronike: Vedcom sa podarilo prerušiť spojenie medzi spinom a orbitálnym stavom