Fínska vláda prezentovala výsledky pokusu so základným príjmom, ktorý skončil počiatkom roka 2019. Počas tohto pokusu dostávalo 2000 náhodne vybratých Fínov od štátu počas dvoch rokov garantovaný základný príjem 560 eur mesačne bez ohľadu na to, či si našli prácu alebo nie.
Prvý národný experiment vlády so základným príjmom v Európe síce neurobil zásadné zmeny v tom, aby si nezamestnaní ľudia našli prácu, ale zlepšil ich duševnú pohodu, sebadôveru a spokojnosť zo životom. Uvádza to portál The Guardian na základe štúdie vedcov z Helsinskej univerzity.
Spokojnosť so životom
„Príjemcovia základného príjmu boli spokojnejší so svojím životom a mali menšie psychické vypätie ako kontrolná skupina,“ píšu vedci v štúdii.
Fínsky experiment prebiehal v rokoch 2017 a 2018 a v rámci neho sa vyplácala mesačná mzda vo výške 560 eur dvom tisíckam náhodne vybraných nezamestnaným ľuďom. Z poberania mzdy pre nich nevyplývali žiadne ďalšie povinnosti, ako napríklad nutnosť nájsť si počas tohto obdobia prácu. Ak si prácu našli, o peniaze z experimentu neprišli.
Nevýrazný vplyv na zamestnanosť
V rámci experimentu chcela fínska vláda zistiť, či peniaze povzbudia nezamestnaných k tomu, aby prijali aj prácu s nízkou mzdou či prácu iba na kratší čas. Toto sa však nedosiahlo tak, ako všetci dúfali.
Vedci uskutočnili hĺbkové rozhovory s účastníkmi experimentu a aj keď ich odpovede boli rôznorodé, vo všeobecnosti boli ľudia so svojím životom spokojnejší, mali menej depresií, pocitov smútku či osamelosti v porovnaní s kontrolnou skupinou.
Zaznamenal sa tiež pozitívny vplyv na zamestnanosť, najmä v rodinách s deťmi. Tento vplyv ale nebol veľmi výrazný.
Pokus splnil ľuďom sny, ale má nejasný výsledok
„Niektorí ľudia tvrdili, že základný príjem mal nulový vplyv na ich produktivitu, pretože v oblasti, ktorú vyštudovali, stále neexistovali žiadne voľné pracovné miesta. Iní však uviedli, že so základným príjmom boli ochotní prijať aj slabo platenú pozíciu, ktorú by inak odmietli,“ uviedla hlavná autorka štúdie Helena Blomberg-Krollová.
Program tiež pomohol niekoľkým nezamestnaným splniť si svoje sny. Niektorí ľudia skúsili začať podnikať, iní sa venovali umeniu bez strachu o to, či budú alebo nebudú mať príjem. Mnohí ľudia tiež počas dvoch rokov vykonávali dobrovoľnícku prácu.
Podľa Blomberg-Krollovej tak výsledky štúdie môžu podporovať argumenty pre aj proti základnému príjmu. Základný príjem tak nedokáže vyriešiť všetky problémy spoločnosti, no ako ukazujú posledné mesiace v súvislosti s krízou koronavírusu, takéto riešenie by mohlo byť súčasťou opatrení v čase ekonomických problémov.
Nahlásiť chybu v článku