Pridávanie cukríkov Mentos, ideálne s mätovovu príchuťou do Coca-Coly Light je dlhé roky zaujímavým experimentom, ktorý kombinuje fyziku a chémiu. Aj keď výsledok je vždy jasný (všetko naokolo je pokryté lepkavou tekutinou), mikroskopické vlastnosti tejto reakcie nie sú až tak jednoducho popísateľné.
Profesor chémie na americkej univerzite Spring Arbor sa spojil s učiteľom strednej školy v Colorade, aby zmapovali reakciu práve v momente, keď prebieha a odhalili podrobnosti o veľkosti bublín, ktoré vytvárajú túto lepivú fontánu, informuje portál Science Alert.
Jednoduchá reakcia
Kľúčovú úlohu pri reakcii hrajú práve cukríky Mentos s mätovou príchuťou, keďže na sebe nemajú voskovú vrstvu. Tieto cukríky sú posiate drobnými pórmi, ktorých množstvo zvyšuje veľkosť povrchu, na ktorom môže dochádzať k uvoľňovaniu oxidu uhličitého z nápoja. Póry pôsobia ako katalyzátor reakcie a prebieha na nich prechod rozpusteného oxidu uhličitého na plynný a vytvárajú nukleačné centrá pre vznik bubliniek oxidu uhličitého, ktoré vyvolávajú penový gejzír.
Použitie verzie Light je vhodnejšie práve kvôli použitému sladidlu aspartám, ktoré znižuje povrchové napätie a uľahčuje tvorbu bubliniek oxidu uhličitého.
Veľkosť nukleačných bublín
Spomínaný profesor chémie spolu so stredoškolských kolegom chceli zistiť veľkosť malých nukleačných bublín. To sa doteraz dalo iba na základe mikroskopických snímok textúry cukríka.
Teoreticky musia byť väčšie ako jeden mikrometer. Keďže neexistuje žiadny jednoduchý spôsob ako tento proces pozorovať, zamerali sa na proces reakcie cukríka s Colou v rôznych nadmorských výškach.
Na základe podrobného záznamu tlaku, teploty a meraní hmotnosti stratenej únikom plynu ich rovnice naznačujú, že nukleačné miesta majú priemer od 2 do 7 mikrometrov. Ich výskum síce nie je nejako prevratný, no určite je zaujímavý.
Ako to vyzerá, keď Coca-Cola reaguje s Mentosom v rozličných nadmorských výškach si môžete pozrieť v tomto videu:
Najnovšie články
Nahlásiť chybu v článku