V nedeľu skoro ráno zasiahlo chorvátske hlavné mesto Záhreb zemetrasenie s magnitúdom 5,3. K pandémii koronavírusu sa tak pridala ďalšia prírodná katastrofa, ktorá zasiahla obyvateľov chorvátskej metropoly. Zemetrasenie si vyžiadalo jeden ľudský život, niekoľko zranených a početné materiálne škody. Otrasy boli pritom zaznamenané aj na Slovensku, informujú veci zo Slovenskej akadémie vied.
správy od nás budete mať ako prví.
V nedeľu krátko pred pol 7 ráno zasiahlo chorvátsky Záhreb a jeho metropolitnú oblasť s viac ako 1,2 miliónmi obyvateľmi zemetrasenie, ktoré spôsobilo viaceré materiálne škody. Zemetrasenie malo epicentrum asi 7 km od hlavného mesta, neskôr boli zaznamenané ešte ďalšie, slabšie otrasy s magnitúdom 5,0 a 3,7. Najsilnejšie otrasy zaznamenali aj slovenské seizmické stanice, informuje na webovej stránke SAV.

Otrasy zaznamenané na Slovensku
Otrasy, ktoré spôsobilo zemetrasenie s epicentrom neďaleko Záhrebu zaznamenalo hneď niekoľko seizmických staníc na území západného Slovenska. Celkovo ide o 21 pozorovaní, najviac (a to takmer polovicu) zaznamenala stanica v Nových Zámkoch. Informácie sú zverejnené na stránke seismology.sk.
Na Slovensku bolo podľa vedcov zo SAV možné zaznamenať len otrasy spôsobené prvým a najsilnejším zemetrasením. V samotnom Chorvátsku zaznamenali v priebehu 24 hodín od prvých otrasov ešte ďalšiu 50-tku s magnitúdom väčším ako 2.
Chorvátsko je aktívnou oblasťou
Zemetrasenie si v Záhrebe vyžiadalo jednu ľudskú obeť. Ide o 15-ročné dievča, ktoré pri otrasoch utrpelo ťažké zranenia, ktorým nakoniec v nemocnici podľahlo. Viacero ďalších ľudí utrpelo ťažšie či ľahké zranenia, otrasy však spôsobili najmä materiálne škody, v chorvátskej metropole bolo dokonca hlásených aj niekoľko požiarov. Zemetrasenie bolo plytké, podľa odhadov vychádzalo z hĺbky 10 km.

Vedci zo SAV tiež pripomínajú, že zemetrasenia nie sú na území Chorvátska žiadnym nezvyčajným fenoménom. Najsilnejšie známe zemetrasenie zasiahlo v roku 1667 známy Dubrovník. Odhaduje sa, že zemetrasenie dosahovalo magnitúdo 7,2, vyžiadalo si viac ako 5 000 ľudských obetí. V samotnom Záhrebe sa silné zemetrasenie vyskytlo naposledy v roku 1880, zničená bola vtedy veľká časť budov a mnohí obyvatelia sa z mesta vysťahovalo.
Koniec mal byť celkom iný. Diváci videli vec, ktorá v ňom ale nebola: Film Sedem je 4. najlepším vôbec
Boli sme v jednom z najväčších akvárií v Európe: Za 15 eur sme nad hlavami mali žraloky, no čakali sme viac
Pozreli sme sa do jedinečného úkrytu CO: Nachádza sa pod opustenou školou, prežijete v ňom najviac 5 dní
Mária sa s rodinou presťahovala do Kataru: Ulice a parky sú klimatizované. Škôlka stojí aj 8 500 eur ročne
Takto vyzerá zákulisie ikonického pivovaru. Denne pripraví desaťtisíce fliaš, videli sme aj obrovskú sladovňu
Potápač našiel schody na dne mora, dodnes sú záhadou. Japonská Atlantída rozdelila vedcov na dva tábory
Katastrofa priehrady Vajont: Prívalová vlna mala silu ako dve hirošimské bomby. Zabila 2 000 ľudí, telá trhala na kusy
Simon a Juli precestovali Afriku na motorke: Tankovali sme za 2,80 za liter. Na konci cesty sme si povedali svoje „áno“
Maďarský Černobyľ sa zaradil medzi najväčšie katastrofy: Milióny ton toxického bahna zaplavili obce, zomreli aj deti
Ján fotí medvede: Na záber som čakal 2 mesiace, uživiť sa tým je náročné. Prvý stret bol veľký zážitok











Nahlásiť chybu v článku