Keď neznámi ľudia nalákajú ťažko pracujúcu včelu do narýchlo postaveného “príbytku”, zatvoria ju v ňom, fúkajú na ňu lacným domácim ventilátorom a nechajú ju poletovať po umelých kvetoch, ktorými navyše trasú, vyzerá to ako týranie zvierat.
správy od nás budete mať ako prví.
V skutočnosti je to však súčasť výskumu britských vedcov z University of Sussex, ktorého cieľom je včelám pomôcť. Výsledkom výskumu, o ktorom v utorok informoval britský denník The Guardian, je poznanie, že jednou z príčin, prečo sa celosvetovo rapídne znižuje množstvo opelených rastlín a v prvom rade výskyt samotných včiel, môže byť silnejúci vietor.
Príčinou sú opäť klimatické zmeny
Tou hlavnou príčinou sú teda opäť klimatické zmeny, ktoré okrem iného spôsobujú, že výskyt silného prúdenia vzduchu aj v najnižších vrstvách atmosféry je omnoho častejší ako v minulosti.
Princíp výskumu britských vedcov, o ktorom informoval The Guardian, spočíval v tom, že vedci nalákali včelu – každý raz len jednu samostatne – do menšieho ohraničeného priestoru, kde ju nechali poletovať medzi umelými kvetmi, pričom merali, na koľko takýchto kvetov stihne dosadnúť v intervale 90 sekúnd. Niekedy bolo v tomto priestore bezvetrie, inokedy simulovali vietor púšťaním ventilátora. Treťou výskumnou metódou bolo trasenie stonkami umelých kvetov.
Vietor znižuje efektivitu opeľovania
Vedci zistili, že zatiaľ čo trasenie kvetmi nemalo žiadny efekt, simulovaný vietor, naopak, efektivitu včelieho “opeľovania” významne ovplyvňoval. Konkrétne, v bezvetrí stihla včela za minútu a pol dosadnúť v priemere na 5,45 kvetu, zatiaľ čo pri pustenom ventilátore len na 3,73 kvetu.
Podľa Georgie Hennessy, šéfky výskumného tímu, môžu byť pre to dve vysvetlenia. Jedným je to, že vyššia intenzita prúdenia vzduchu môže mať vplyv na telesnú teplotu včely, a tá tak potrebuje viac času na “rozohriatie” tých správnych svalov pred každým odletom.
Druhou možnosťou je to, že včela za intenzívneho vetra jednoducho len musí dlhšie čakať na krátku chvíľu bezvetria, počas ktorej môže bez problémov preletieť na ďalší kvet.
Kalište Nemci vypálili, obyvateľov postrieľali. Prešli sme sa po zaniknutej obci, v ktorej mnohí zhoreli zaživa
Mária s manželom kúpili dom z roku 1958 za 55 000 eur. Prerábali ho 4 roky, väčšinu prác zvládli sami
Rozhovor so sprievodkyňou na konci života Janou Gorst: Ako sa postarať o umierajúceho a čo pred smrťou ľutujeme
Boli sme na zabarikádovanom námestí, kde prebiehali násilné protesty: Ľudia tam bývajú v stanoch vyše mesiaca
Na dne Liptovskej Mary zostali príbehy 13 obcí: Navštívili sme miesto, ktoré pripomína zmiznuté domovy
















Nahlásiť chybu v článku