Boli to na prvý pohľad klasické čerstvo narodené prasiatka. V ich bunkách však nachádzala aj DNA opíc. Nielenže sa vyvinuli, dokonca sa aj narodili a dokázali niekoľko dní prežiť. A napriek tomu, že mláďatá uhynuli, hovoria autori experimentu o obrovskom úspechu. Blížime sa k farmám na pestovanie ľudských orgánov?
„Toto je vôbec prvá správa o chimérizme prasiat a opíc,“ tvrdí Tang Hai z čínskeho laboratória kmeňových buniek a reprodukčnej biológie v Pekingu pre portál New Scientist. Podľa autorov štúdie sa tak jedná o prelomový posun v oblasti výskumu zameraného na pestovanie ľudských orgánov na zvieratách.
Podľa viacerých odborníkov čaká medicínu v najbližších desaťročiach obrovský pokrok. Má ním byť proces nazývaný xenogénna organogenéza, ktorý možno veľmi zjednodušene označiť za akúsi „farmu ľudských orgánov“. Tie by mohli vedci „pestovať“ v laboratórnych podmienkach na telách iných živočíchov a následne transplantovať ľuďom s vážnymi zdravotnými problémami. A práve najnovší výskum z Pekingu má byť jedným z prvých dôležitých krokov na ceste k budúcnosti.
Čínskym vedcom sa podarilo do umelo oplodnených embryí ošípaných pridať špeciálne upravené bunky makakov. Opičie bunky upravili tak, aby produkovali fluorescenčný proteín, ktorý vedcom pomáha takéto bunky identifikovať. Tisícky embryí ošípaných s pridanými opičími bunkami následne uložili do prasacích samíc. Po krátkom čase sa narodilo desať mláďat. V DNA dvoch z nich vedci objavili aj opičie gény.
Pour la première fois, deux chimères porc-singe sont nées en Chine.. –
On y est pas encore mais, ça avance. Triste d’en arriver là.. Partagez ! Volti
******
Source Trust-My-Science
Img/Tang Hai
La pénurie d’organes est aujourd’hui un véritable problème de santé… pic.twitter.com/uCg3ArynsW
— Les Moutons Enragés (@Moutonenrages) 9. decembra 2019
V Pekingu sa tak narodili dve prasaco-opičie chiméry. Bunky makakov sa v ich DNA nachádzali v koncentrácii 1 z 1000 až 1 z 10 000. Opičie bunky vedci objavili v srdci, v pečeni, v pľúcach, slezine aj v koži. Pre nízku koncentráciu sa opičie bunky nenašli v reprodukčných orgánoch malých prasiatok. Do týždňa boli obe chiméry, ako aj ďalšie narodené mláďatá, mŕtve. Podľa vedcov za to môže metóda umelého oplodnenia, ktorá je u ošípaných oveľa komplikovanejšia a rizikovejšia ako napríklad u ľudí.
Napriek úmrtiu mláďat aj nízkej miere chimérizmu sú čínski vedci optimistickí a experiment považujú za mimoriadne vydarený. Vďaka veľkému množstvu získaných údajov a skúseností chcú svoj výskum v najbližšej budúcnosti posunúť opäť na ďalšiu úroveň. V celej problematike je však v konečnom dôsledku aj tak podstatné to, ako bude proces fungovať s ľudskou DNA.
Experimenty s chimérizmom ľudských buniek sú však stále považované za kontroverzné, navyše pri nich vedci narážajú na etickú bariéru. Pri chimérizme zvierat a ľudskej DNA totiž platí pravidlo skúmania výlučne skorého embryonálneho štádia. Posledný takýto výskum z roku 2017, kedy vedci v Kalifornii vložili do embrya ošípaných ľudské kmeňové bunky, sa stretol s ostrou kritikou vedeckej komunity.
Pestovanie ľudských orgánov na telách iných druhov živočíchov (predpokladá sa, že pôjde o ovce či ošípané) by výrazným spôsobom prispelo k problémom s nedostatkom orgánov potrebných na transplantáciu pre ľudí s vážnymi zdravotnými problémami. Na druhú stranu, vedecký progres neustále naráža na vlnu kritiky aktivistov, ako aj na etickú a filozofickú otázku kríženia ľudského druhu s inými druhmi živočíšnej ríše.
newscientist.com, sciencealert.com, idnes.cz
Nahlásiť chybu v článku