Dejiny sú plné udatnosti, bojov, no aj nesmiernej krutosti. Z toho, čo dokáže jeden človek spôsobiť inému, nám často stávajú vlasy dupkom. Iné to nebolo ani pri poprave sedmohradského zemana Juraja Dóžu, ktorý bol vodcom povstania proti šľachte.
O rannom živote Juraja Dóžu vtedy ešte Juraja Sikulu či Juraja Sékeľa sa toho veľa nevie. Narodil sa v roku 1470 v uhorskom Dalnici v dnešnom Rumunsku.
Začiatkom 16. storočia bolo Uhorsko pod neustálym tlakom zo strany Turkov. Aby sa tejto hrozbe predišlo, začala sa organizovať križiacka výprava. K nej sa pridávali mnohí ľudia či už chudobní poddaní, sedliaci ale aj drobná šľachta. Výprava jej účastníkom sľubovala mnohé odpustky ako aj zmiernenie ich neľahkej životnej situácie.
V tom čase prišiel do Budína (mesto v Uhorsku, dnes súčasť Budapešti) aj dôstojník jazdectva v Stoličnom Belehrade Juraj Sékeľ. Podľa niektorých údajov, si prišiel po odmenu za zabitie významného Turka, pravdepodobnejšie je však, že sa dozvedel o pripravovanej križiackej výprave a videl v nej možnosť na vojenskú kariéru.
Juraj Dóža mal veliť dobrovoľníkom – kurucom, teda v ľudskej reči povedané chudobným vrstvám najmä roľníkom, študentom, mestskej chudobe a podobne. Dúfal, že ho finančne a materiálne podporí šľachta a iní bohatí panovníci. No nestalo sa tak. Sedliaci sa začali búriť a kráľ sa rozhodol výpravu preložiť. Ako uvádza portál valka.cz, Dóža mal svojich dobrovoľníkov rozpustiť, no tým sa nechcelo vrátiť domov bez ničoho a pohli sa smerom na Temešvár.
Úspech povstania podporila aj ich výhra v boji pri Nadlaku. Dóža zajal viacerých významných osôb a popravil ich napríklad aj nastoknutím na kôl.
Dóža ďalej postupoval a k povstaniu sa pridávalo stále viac ľudí. Začali vznikať aj lokálne konflikty medzi sedliakmi a šľachtou, ktoré sa odohrávali aj na území Slovenska. Najaktívnejšie sa bojovalo v okolí Košíc ale boje boli aj na iných miestach napríklad v pri banských mestách, no aj v okolí Bratislavy.
Juraja Dóžu čakal hrozný koniec. Bol titulovaný sedliackym kráľom a v tomto duchu sa niesli aj jeho posledné minúty života. Ako akt popravy ho posadili na rozžeravený železný trón, do ruky mu dali rozpálené žezlo a na hlavu rozžeravenú železnú korunu. Bol tak upečený zaživa.
.jpg){kind=link}
Nahlásiť chybu v článku