Je vegánstvo väčšou hrozbou pre životné prostredie ako jedenie mäsa? Výsledky vás možno prekvapia

Pri stravovacích návykoch nás všetkých ovplyvňuje mnoho vecí. V prvom rade je to výchova a prostredie, v ktorom vyrastáme a v tom druhom je to akási filozofia nášho života, ktorou sa chceme uberať. Či už sme vegetariáni, vitariáni, vegáni alebo teda, nazvem to klasicky, „mäsožravci“. Tento článok bude zameraný na problémy životného prostredia, ktoré súvisia so stravou bohatou na zeleninu v rámci USA, kde vedci prišli k veľmi zaujímavým záverom. Obsahuje názory, ktoré nie sú namierené proti žiadnej skupine „stravníkov“, slúži na to aby sme si obohatili naše vedomosti a dozvedeli sa niečo zaujímavé. Možno to zmení váš pohľad, možno sa nad tým aspoň zamyslíte  a budete sa vďaka tomu snažiť zmeniť niektoré svoje stravovacie návyky.

Nová americká štúdia sa pozrela na to, čo by sa stalo keby sa celá populácia začala stravovať podľa presných odporúčaní ministerstva poľnohospodárstva (v USA: USDA- pozn. redakcie). Tím odborníkov namodeloval tri rôzne scenáre a to: zníženie skonzumovaných kalórií, ale bez toho, že by sme zmenili stravovacie návyky, zvýšenie konzumácie zeleniny s tým, že neznížime príjem kalórií a mix týchto dvoch, čo je teda odporúčané aj USDA.

Štúdia bola publikovaná v rámci programu „Environment Systems and Decisions“  a jej cieľom je hlavne vysvetliť a jednoduchou formou ľuďom podať správu o tom, aké je ťažké vyvážiť problémy medzi životným prostredím a ľudskými potrebami. Na mnohých svetových konferenciách, ktoré sa vo svete uskutočnili bolo práve toto hlavným cieľom: zosúladenie potrieb, tak aby svet spel k naplneniu cieľov trvalo udržateľného rozvoja. Vedci si taktiež pre svoje scenáre určili tri parametre: spotrebovaná a využitá energia na výrobu potravín, tzv. modrá vodná stopa (celková spotreba vody na výrobu produktu – pozn. redakcie) a produkcia skleníkových plynov.

Aký bol teda výsledok? V prvom prípade množstvo premenných bolo znížené o 9 %, čo nie je vôbec prekvapením, keďže sa znížila spotreba kalórií v potravinách. V druhom a treťom prípade je „diéta“ založená na väčšom príjme rýb, zeleniny, ovocia, a to v porovnaní s priemernou americkou stravou. Dôsledkom toho je vytvorenie akejsi rovnováhy medzi príjmom takýchto „zdravých potravín“ a potravinami, ktoré sa nevylúčili, pretože sa neznížil príjem kalórií. To znamená, že ďalej prijímame tuky, pridaný cukor a jeme mäso. Zdá sa, že je to super správa pre naše telo a zdravie. Jediné, čo musíme spraviť, je zvýšiť vitamíny a bielkoviny v našej strave. Vedci však zistili, že to nemusí byť až také vhodné z hľadiska starostlivosti o životné prostredie.

Parametre, o ktorých sme hovorili, vzrástli však len v druhom a treťom prípade. V prípade tretieho scenáru sa spotreba energie zvýšila až o 38%, spotreba vody o 10% a emisie skleníkových plynov o 6%. Výsledky druhého scenáru sa ukázali byť ešte horšie. Prečo je to tak? Je to kvôli kalóriám a tomu, že produkcia zeleniny vyžaduje oveľa väčšiu spotrebu energie a vody ako napríklad mäso, ale na druhej strane emisie skleníkových plynov sú o 1/4 nižšie ako pri produkcii hovädzieho mäsa.

Štúdia taktiež skúmala vegetariánsku stravu…