Ich úlohou je objaviť temnú hmotu, no to sa im už viac ako desaťročie nedarí. Napriek tomu sa nevzdávajú a neustále skúšajú nové a nové experimenty. Aj keď primárny cieľ vyzerá dnes rovnako vzdialený ako v roku 2002, kedy projekt XENON začal, medzinárodnému tímu vedcov sa za ten čas podarilo mnoho veľkých objavov. Najnovšie sa stali svedkami udalosti, ku ktorej dôjde v budúcnosti tak vzdialenej, že si to len ťažko predstaviť.
Práve dnes sa v prestížnom vedeckom časopise Nature objavila vedecká štúdia medzinárodného tímu pracujúceho na projekte XENON. V tlačovej správe však už včera informovali o svojom veľkom úspechu. Stali sa totiž svedkami udalosti, ktorá sa ešte v podstate udiať ani nemohla. A v najbližšej dobe sa ani neudeje. Stane sa tak až o čas tak dlhý, že si ho len ťažko predstaviť. Vedcom sa totiž v laboratóriu podarilo detekovať rádioaktívny rozpad xenónu-124. Na prvé počutie to neznie vôbec zaujímavo. Keď si však uvedomíme, že xenón-124 má polčas rozpadu asi biliónkrát dlhší ako vek vesmíru, ide o obrovský úspech.
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
„Tento rozpad sme skutočne videli. Je to najdlhší a najpomalší proces, ktorý ľudstvo kedy pozorovalo a náš detektor temnej hmoty je dostatočne citlivý na to, aby ho zachytil“ povedal Ethan Brown, spoluautor spomínanej štúdie. Xenón-124 má polčas rozpadu 1,8 x 1022 rokov, kým doterajší vesmír je podľa našich poznatkov starý „len“ približne 1,38 x 1010 rokov. Prirodzene sa teda izotopy xenónu-124 začnú rozpadať o viac času, ako zatiaľ môžu vôbec existovať.
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
Na projekte XENON pracuje viac ako 160 vedcov z rôznych kútov sveta a momentálne pracujú s detektorom nazvaným XENON1T. Tým je v podstate obrovská nádrž s 1,3 tonami kvapalného xenónu, ktorá je umiestnená v kryostate pre odstránenie častí kozmického žiarenia až 1,5 km hlboko pod talianskym masívom Gran Sasso. Ak by nebolo tohto supermoderného laboratória, objav by sa vedcom nikdy nepodaril.
K pozorovaniu rozpadu izotopu xenón-124 došlo potom, ako protón v jednom z atómov izotopu premenil na neutrón. Xenón na rozpad potrebuje oproti iným izotopom namiesto jedného, až dva elektróny v jadre. A k tomu dôjde len vtedy, keď sa tieto dva elektróny nachádzajú vo veľmi špecifickej pozícii v blízkosti jadra atómu. Keďže je takáto situácia veľmi nepravdepodobná, polčas rozpadu xenónu-124 je tak neuveriteľne dlhý. Detektoru XENON1T sa však práve takýto stav podarilo odhaliť a vedcom sa tak podaril obrovský objav extrémne vzácnej udalosti.
Nahlásiť chybu v článku