Len pred niekoľkými dňami sa rozdali prestížne novinárske ocenenia nazývané Pulitzerove ceny. Za fotožurnalistiku ju získal The Washington Post a reportáže z Jemenu. V roku 2007 sa do finále ocenenia za fotografiu dostali traja autori. Mary F. Calvert a jej hrôzu naháňajúca séria zranení žien po pôrodoch v subsaharskej Afrike a Gary Coronado s jeho fotoreportážou masovej migrácie zo strednej Ameriky smerom na sever. Cenu však nakoniec vyhrala ľudskosť. Príbeh matky, ktorá pre zákernú chorobu stratila svojho syna.
Za fotografiu získala v roku 2007 Pulitzerovu cenu Renne C. Byerová. Pre denník The Sacramento Bee v štáte Kalifornia spracovala neuveriteľne silnú, emotívnu a náročnú tému. Jeden rok sa stretávala so slobodnou matkou Cyndie Frenchovou a jej synom Derekom Madsenom. Jeden rok dokumentovala dojímavý príbeh matky, ktorá stála pri svojom umierajúcom synovi. Derek totiž nakoniec boj s rakovinou prehral.
„Keď niekto povie moje dieťa má rakovinu, je to pre ľudí tak ohromujúce, že sa namiesto súcitu radšej odvrátia. Ak to (reportáž) môže priniesť nejaký súcit, je to podľa mňa veľmi dôležité„, povedala Renne C. Byerová o svojej reportáži ešte v roku 2007. V rámci Pulitzerových cien príbehom nazvaným Cesta matky (A Mother’s Journey, angl. orig.) „porazila“ finalistov, ktorí mapovali dramatické spoločenské problémy a fenomény. Ona vsadila na ľudskosť.
Je to príbeh bez šťastného konca. Príbeh, ktorý začal v roku 2005, kedy Derekovi diagnostikovali neuroblastóm. Približne v čase, keď začína bojovať o svoj život sa s ním a jeho matkou stretáva aj reportérka Sacramentského denníka. Súhlasia, že môže prostredníctvom Derekovho príbehu svetu ukázať ako vyzerá boj so zákerným ochorením. Renne C. Byerová celý príbeh nakoniec rozdelí na štyri časti, ktoré vychádzajú jedna po druhej v The Sacramento Bee. Všetky sú dodnes dohľadateľné v jeho archíve aj v online podobe.
Fotoreportáž ocenená Pulitzerovou cenou má všetko z toho, čo nikto nechce prežiť na vlastnej koži. Bolestivé vyšetrenia kostnej drene, pri ktorých matka bezúspešne utešuje svojho trpiaceho syna, či silné momenty, kedy sa snaží utíšiť jeho bolesť, keď sa už rakovina dostane do rúk a nôh. Operácie, prebdené noci, výpoveď z práce, aby každú sekundu každého dňa mohla matka stráviť so smrteľne chorým dieťaťom.
Príbeh Dereka a Cyndie ale zachytáva aj veselé momenty. Dni kedy sa Derek cíti lepšie, smeje sa a môže aspoň na malú chvíľu opustiť priestory nemocnice. Stretáva sa so svojimi priateľmi, známym basketbalistom, s rodinou. Cyndie sa vtedy snaží robiť všetko preto, aby jej syn nemyslel na svoju chorobu a aby mal celé dni na tvári úsmev. Takto to však dlho nepotrvá. Rakovina postupuje.
Rakovina v Derekovom tele postupne metastázuje takmer všade. Obrovský nádor v žalúdku, nádor v mozgu. Derek už nevládze bojovať so svojou chorobou a nechce sa viac liečiť. Nakoniec sa nevzdá a Cyndie ho presvedčí, aby podstúpil ďalšiu liečbu. Nakoniec to však už dlho netrvá. Derek nakoniec boj s rakovinou prehráva a vznikajú posledné riadky a fotografie ľudského príbehu, ktorý v roku 2007 predstavoval to najlepšie zo sveta fotoreportáží.
Nahlásiť chybu v článku