Na dlhú dobu sa musia vzdať domova a zmieriť sa s tým, že sa ním stane neveľký priestor obklopený nekonečným vesmírom. Okrem toho, tento priestor musia zdieľať s niekoľkými ľuďmi a ak sa povie ponorková choroba, iste viete, o čom hovoríme. Ani z fyziologického hľadiska to vôbec nie je jednoduché.
NASA si nepohodlie spájajúce sa s cestovaním naprieč vesmírom veľmi dobre uvedomuje, hľadá preto spôsoby, ako to astronautom čo najviac uľahčiť. Nedávno prišla s nápadom, ktorý by mohol zmeniť spôsob, akým sú cesty do vesmíru vnímané. V sci-fi filmoch ste iste už aj vy videli kryokomory. V nich boli astronauti uložení na spánok, až kým nedorazili do cieľa. Vedci už pracujú na tom, aby tieto komory neostali len témou sci-fi, ale aby boli čoskoro realitou.
Vedeli ste, že počas misie Apollo trvalo tri dni, kým sa človeku podarilo pristáť na mesiaci? Aj s cestou späť to trvalo osem dní. Ak by sme však chceli zájsť ďalej, trvalo by to omnoho dlhšie. Napríklad, taká cesta na Mars by trvala aj šesť mesiacov, čo znamená, že vesmírna loď by musela byť vybavená dostatočným množstvom zásob, paliva, hygienickými zariadeniami, miestom na odpočinok, zábavu, šport, laboratóriami a množstvom ďalších nevyhnutných vecí a miestností.
Jedným z riešení by mohol byť umelo navodený spánok. NASA sa rozhodla, že do tejto oblasti investuje a v roku 2016 spoločnosť SpaceWorks obdržala grant 500 000 dolárov, aby mohla začať na projekte pracovať. Skupina odborníkov na čele s Johnom Bradfordom odvtedy usilovne pracuje na tom, aby sa ľudia mohli v blízkej budúcnosti prepraviť na Mars lacnejšie, bezpečnejšie, s menším množstvom zásob a tak, aby bol zásah do psychickej a fyzickej pohody človeka čo najmenší.
Vesmírna loď by obsahovala niekoľko malých modulov, pričom v jednom z nich by malo vlastnú kryokomoru až šesť členov posádky. Ako by vyzeral taký umelo navodený spánok? Jedinec by si udržal normálnu mozgovú aktivitu, zvyšok metabolizmu by však bol výrazne spomalený. Spomalil by sa tep, dýchanie a znížila by sa telesná teplota. V medicíne sa už s takouto hibernáciou nejaký čas experimentuje a hovorí sa jej terapeutická hypotermia. Pomôcť môže pacientom po infarkte, po porážke, po úraze mozgu ale aj predčasne narodeným deťom.
Problémom však je, že lekári dokážu udržať telo v takomto stave zatiaľ nanajvýš na 72 hodín. Odborníci však dúfajú, že technika čoskoro pokročí vpred a v hibernovanom stave bude možné udržať človeka nie len hodiny, ale dni, či celé mesiace. Zatiaľ by mohlo byť riešením niekoľko dní hibernácie, ktoré by sa striedali s niekoľkými dňami aktivity. Okrem toho, aj počas hibernácie by bolo potrebné členov posádky vyživovať a hydratovať, aj tu však už v medicíne existuje riešenie, ktoré sa využíva u vážne chorých pacientov.
NASA a SpaceWorks však majú pred sebou ešte dlhú cestu. Odhaduje sa však, že prvá vesmírna loď s kryokomorami a hibernujúcou posádkou by mohla ku hviezdam vzlietnuť už v roku 2030.
curiosity
Nahlásiť chybu v článku