Aj po rokoch sa o incidente v Číne nehovorí. Z pokojnej manifestácie sa stal masaker, ktorý sa vláda stále snaží ututlať

V roku 1989 sa východnou Európou prehnala vlna zmien. Socialistický režim padol a štáty bývalého sovietskeho bloku po dlhých desaťročiach vítali demokraciu. Európa sa zmenila na nepoznanie. Túžba po slobode sa však rozšírila aj na ďaleký východ — do Číny. Masové protesty a manifestácie, ktorými ľudia žiadali demokratizáciu krajiny, však skončili masakrom, ktorý sa zapísal hlboko do dejín Číny i celého sveta. Pekinský masaker, známy aj ako incident na Námestí Nebeského pokoja, sa odohral pred 36 rokmi, v noci z 3. na 4. júna 1989.

Predzvesť protestov

Ako informoval portál Guardian, volanie po demokratizácii Číny začalo v krajine už v apríli roku 1989. Pietna spomienka na bývalého generálneho tajomníka Čínskej komunistickej strany Chu Jao-panga, ktorý zomrel 15. apríla 1989 a zúčastnilo sa na nej viac ako 100-tisíc ľudí, zmenila pokojnú manifestáciu za demokraciu. Chu Jao-pang bol vysokopostavený politik, ktorý Čínu ekonomickými reformami pretvoril z chudobnej krajiny na jednu z ekonomicky najsilnejších krajín sveta.

Bol do istej miery otvorený aj politickej liberalizácii, čo v konečnom dôsledku viedlo k jeho pádu v roku 1987, píše CRF. Ekonomický rast, ktorý pomohol iniciovať, však ľuďom, najmä študentom, nestačil. Žiadali koniec korupcie, zmenu politického systému a demokratické princípy. Počas nasledujúcich týždňov sa protesty a túžba po slobode rozšírili z Pekingu do celej krajiny a zapojilo sa do nich státisíce ľudí. Čínska vláda musela konať a urobila tak skutočne ostro. V Pekingu bol vyhlásený výnimočný stav a do ulíc nasadených viac ako 200-tisíc vojakov Čínskej ľudovej oslobodzovacej armády.

Pekinský masaker

Ako uvádza portál Britannica, demonštrácie v hlavnom meste Číny začali naberať na intenzite. Na Námestí Nebeského pokoja sa na začiatku júna 1989 zhromažďovali stovky tisíc ľudí. Davy zaplnili samotné námestie i priľahlé ulice. Podľa odhadov protestovalo až milión obyvateľov čínskej metropoly, pričom po celom meste boli barikády, ktoré mali zabrániť armáde v postupe. Noc z 3. na 4. júna však všetko zmenila. Vláda nariadila demonštrácie potlačiť a na Námestie Nebeského pokoja vyslala tanky a ozbrojenú pechotu. Blížil sa Pekinský masaker.

Čínska armáda zasiahla masu demonštrantov v uliciach mesta a začala násilne postupovať z okrajov mesta smerom k námestiu. Používala obrnené transportéry, tanky a živú muníciu. Vojaci strieľali do neozbrojených demonštrantov a civilistov, ktorí sa im snažili zatarasiť cestu. Ľudia, ktorí sa postavili vojakom do cesty, boli zastrelení priamo na uliciach mesta. Armáda s rozkazom strieľať neváhala.

Podľa BBC okolo 4. hodiny nadránom armáda obkľúčila samotné námestie. Vojaci zastali asi 10 metrov od protestujúcich, keď Hou Dejian, vtedajší známy spevák, vyzval študentov, aby demonštrácie ukončili a námestie evakuovali. Mnohí však výzvu nerešpektovali a armáda demonštrácie finálne krvavo potlačila. O piatej hodine ráno bolo námestie prakticky prázdne, avšak plné trosiek a krvi.