Líšime sa národnosťou, rasou, tým, či sme ženou či mužom, tým, či sa ako žena alebo muž cítime, tým, akú rolu v spoločnosti zohrávame, výchovou, kultúrou a nespočetným množstvom ďalších faktorov. A viac než kedykoľvek predtým sú aj napriek výnimkám rozdiely akceptované natoľko, že sa ich ľudia neboja odhaliť verejne. Napríklad aj keď je transsexualita považovaná za odchýlku, priznáva sa k nej čoraz viac ľudí. Vedeli ste však, že existuje kultúra, v ktorej je úplne bežnou záležitosťou? Ba čo viac, je otázkou cti.
V ďalekých horách ukrytých v Albánsku je roztrúsených niekoľko dediniek, kde ženy žijú dobrovoľne ako muži. Ostrihajú si vlasy, nosia mužský odev a používajú mužské meno. Väčšinu času trávia v pánskej spoločnosti, s mužmi fajčia, popíjajú a zamestnávajú sa väčšinou ako pastieri alebo vodiči. Nerobia tak však preto, lebo nie sú spokojné v ženskom tele. Takýmto spôsobom sa v ich kultúre bojuje voči patriarchálnym princípom. Ich boh si však žiada nemalú cenu. Musia zložiť prísahu, v rámci ktorej sľúbia, že budú doživotne držať celibát. Väčšina panien z prísahy, alebo burnesha ako sa im hovorí, však svoje rozhodnutie neľutuje.
Napriek modernej dobe, ženy v Albánsku majú stále do značnej miery obmedzené práva. Nemôžu vstupovať do istých úradov, nemôžu voliť a nemôžu vykonávať isté povolania. Nemôžu nosiť hodinky, zdediť pozemok, zbohatnúť, fajčiť a dokonca nemôžu ani nahlas nadávať. Zdá sa, že obmedzení je akosi priveľa. Ide však o zákony, ktorým sa hovorí Kanun a v Albánsku sa dodržiavajú už viac než 500 rokov.
Podľa zákona Kanun je žena majetkom svojho muža a manželstvo dohadujú rodičia už v útlom detstve ženy. Keď žena dospeje, presťahuje sa k svojmu mužovi a jej jedinou starosťou je od toho momentu starať sa o muža, deti a o domácnosť. Pôvodným zámerom panien z prísahy však nebolo bojovať proti nadvláde mužov. Ak muž zomrel a v rodine nebol chlapec, ktorý by sa postavil na jeho miesto, úlohu muža musela prebrať manželka. V deň, keď na seba žena prebrala rolu muža, musela pred starešinou zložiť prísahu, že bude do konca svojich dní žiť v celibáte. V takom prípade sa viac na ňu zákony a zákazy nevzťahujú, môže nosiť mužský odev, vlastniť pozemok a vykonávať mužské povolania.
Aj keď má prísaha svoju cenu, ženy si začali uvedomovať jej výhody. Prísahu už neskladajú len z nutnosti, je to voľba, ktorá im umožní uniknúť z dohodnutého manželstva bez toho, aby ženu vydedila rodina, či dosiahnuť istú mieru nezávislosti. Aj keď žena nikdy nebude mať manžela a deti, nejednej stojí za to okúsiť slobodu. Vzdajú sa vlastnej sexuality, aby mali lepší život vo svete, ktorý je ovládaný mužmi. Neraz okrem rodiny nikto ani len netuší, že osoba, ktorá stojí pred nimi, bola kedysi ženou.
V mnohých oblastiach Albánska už Kanun nie je celkom platný vďaka vplyvu moderného sveta, ten sa ale ešte nedostal do odľahlých horských dedín, kde majú ženy na výber dve možnosti, žiť život otrokýň alebo zložiť prísahu a do smrti žiť v celibáte ako muž. Pomaly ale isto však Kanun prestane byť platný celkom. V súčasnosti žije v Albánsku niekoľko stoviek burneshí, čoskoro ale táto tradície vyhynie úplne.
Dokážete si predstaviť, že by ste sa kvôli slobode vzdali toho, kým ste?
amusingplanet
Nahlásiť chybu v článku