Pri ceste v Demänovskej Doline vytvorila príroda unikát. Na ľadopád sa teraz chodia vo veľkom pozerať domáci aj turisti

Približne štyri metre vysoký a 25 metrov široký ľadopád môžu v zimných mesiacoch obdivovať domáci aj turisti smerujúci za zážitkami do Demänovskej doliny. Nevšedný prírodný úkaz vyniká priamo pri hlavnej ceste v úseku medzi Demänovskou jaskyňou slobody a lokalitou Lúčky, podľa starých zápiskov a máp sa nazýva Plačlivá stienka.

„Zrejme sa tak volá práve kvôli ľadopádu v zime, no i v lete tu po kvapkách steká vápencovými stenami voda,“ vysvetlil pre TASR speleológ a člen Jaskyniarskeho klubu Demänovská Dolina Pavel Herich. Stekanie je podľa neho s najväčšou pravdepodobnosťou spôsobené vápencovými a dolomitovými vrstvami, ktoré utvárajú sklon svahov ľavej strany doliny, a práve tu sa Plačlivá stienka nachádza. „Voda na opačnej strane veľmi rýchlo preniká do podzemia a vytvára jaskyne, naopak tu sa koncentruje a tečie po vrstvách, čo jej čiastočne bráni sa ponárať do podzemia,“ ozrejmil a dodal, že ľadopádu vyhovuje najmä pomalý prísun tekutej vody striedaný so silnými nočnými mrazmi.

Podobne to podľa speleológa funguje aj v Demänovskej ľadovej jaskyni, kde je najviac ľadu na jar. Jaskyňa totiž potrebuje, aby sa voda v nadloží roztopila a prenikla do podchladených priestorov.

Ľadopád sa v oblasti objavuje už množstvo rokov. Bývalý starosta Demänovskej Doliny Jakub Vojtek priblížil, že niekedy sa vyskytne už prakticky v novembri, ale sú roky, keď vznikne aj v januári, čiže veľmi veľa závisí od klimatických podmienok v zimnom období. „Tento rok bola k nemu príroda priaznivo naklonená, nakoľko už sme mali teploty aj mínus 15 stupňov Celzia,“ podotkol Vojtek.

Plačlivú stienku vníma bývalý starosta ako jednu z najväčších atrakcií pre návštevníkov doliny. „Na vrchu, kde sa ľadopád tvorí, sa nachádza aj turistický chodník, oblasť patrí do tretieho stupňa ochrany prírody,“ uviedol.

Mimochodom, práve pod Plačlivou stienkou už takmer 11 rokov objavujú dobrovoľní speleológovia z Jaskyniarskeho klubu Demänovská Dolina jednu z najväčších jaskýň Slovenska, Štefanovú. „Tri razy prechádza popod cestu, ktorou sa turisti preháňajú za zážitkami do Jasnej, v okolí Stienky je v hĺbke len 20 metrov mohutná chodba jaskyne,“ opísal Herich.

Podľa neho je krasová časť Demänovskej doliny v slovenskom priestore čosi neopakovateľné a mimoriadne krásne. „Mrzí ma, že to návštevník doliny nemá šancu vnímať. Je to jedna z najstarších rezervácií Slovenska, veľmi zraniteľná turizmom Jasnej, pritom oveľa hodnotnejšia,“ uzavrel dobrovoľný jaskyniar.

Pozri aj: Stopy krvi na vlajke Rakúska či Himaláje na vlajke Nepálu. 10+ najzaujímavejších štátnych vlajok, ktorých význam vás skutočne uchváti

TASR