Stal sa ním Horehronský viachlasný spev, o ktorého zápise do svetového zoznamu rozhodli vo štvrtok členovia Medzivládneho výboru na ochranu nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO na juhokórejskom ostrove Čedžu na svojom 12. zasadnutí.
Komisia posudzovala celkom 35 nominácií. „Pri hodnotení slovenskej nominácie nevzniesli ani jednu pripomienku,“ informovala TASR PR manažérka Slovenského ľudového umeleckého kolektívu (SĽUK) Lucia Sopková, vychádzajúc z informácií priamo z Kórey, keďže na zasadnutí komisie UNESCO vedie slovenskú delegáciu predseda Rady ministra kultúry na ochranu nehmotného kultúrneho dedičstva a generálny riaditeľ SĽUK-u Juraj Hamar. Členkou delegácie SR je aj Ľubica Voľanská z Ústavu etnológie SAV, expertka na nehmotné kultúrne dedičstvo.
Minister kultúry SR Marek Maďarič (Smer-SD) vníma správu z Kórey ako dosiahnutie veľkého úspechu pre Slovensko, pripomína pritom náročnosť, ktorá sprevádza celý proces. „Zápis Horehronského viachlasného spevu do tohto svetového zoznamu dokazuje, ako sú slovenská kultúra a naše kultúrne dedičstvo vo svete oceňované,“ zdôraznil minister kultúry.
Stála delegátka SR pri UNESCO Klára Novotná poukázala na to, že hodnotiaci orgán vo svojej správe ocenil hlavne spoločenský aspekt viachlasných spevov, ktoré sú aj dnes živým kultúrnym vyjadrením podielu všetkých vrstiev lokálnej populácie od dospelých po deti. „Horehronský spev je vnímaný ako typický miestny fenomén, vytvárajúci po stáročia väzby na tradície, ktorý zároveň prispieva k sociálnej súdržnosti a zachovaniu miestnych tradícií,“ tlmočila hodnotenie komisie Novotná. Podľa jej slov výbor vysoko ocenil aj komplexný súbor ochranných opatrení SR, zameraných na udržateľnosť prvku, ktorá sa prejavuje v podpore detských folklórnych súborov, medializácii, organizácii národných festivalov, vydávaní zvukových nahrávok, organizácii odborných seminárov a propagácie.
Horehronský viachlasný spev, typický intenzívnymi hrdelnými prejavmi s veľkou nosnosťou do diaľky a dobre počuteľnými viachlasnými súzvukmi, patrí k najvýraznejším a najtrvácnejším tradíciám regiónu Horehronia. Tradícia tohto typu spievania je spojená s prvkami vyplývajúcimi z valašsko-pastierskeho spôsobu života, ktorý do regiónu prinieslo dosídľovanie územia na základe valašského práva (14. – 17. storočie). Je charakteristickým symbolom obcí Vernár, Telgárt, Šumiac, Pohorelá, Heľpa, Závadka nad Hronom a Polomka. Jednou z najznámejších piesní, ktorá je horehronským viachlasným spevom interpretovaná, je Na kráľovej holi. V národnom zozname mimoriadnych prvkov a praktík nehmotného dedičstva SR figuruje od roku 2016, na základe iniciatívy občianskeho združenia OPORA z Pohorelej.
Horehronský viachlasný spev sa tak pripája k štyrom slovenským prvkom, ktoré boli do svetového zoznamu zapísané v predchádzajúcich rokoch: Fujara – hudobný nástroj a jeho hudba (2005), Terchovská muzika (2013), Gajdošská kultúra (2015) a spoločne s Českou republikou Bábkarstvo na Slovensku a v Česku (2016).
Na rok 2018 SR predložila spoločne s Nemeckom, Rakúskom, ČR a Maďarskom projekt tradícia Modrotlače v Európe, ktorý bude na programe rokovania 13. zasadnutia Medzivládneho výboru na ochranu nehmotného kultúrneho dedičstva v decembri budúceho roka.
Slovenská republika sa v roku 2018 bude taktiež uchádzať aj o členstvo v tomto výbore. Kandidátom za Slovensko je generálny riaditeľ SĽUK-u Juraj Hamar.
TASR
Nahlásiť chybu v článku