Austrália vracia posvätné miesto domorodcom. Na vrch Uluru sa od roku 2019 nedostane žiadny turista

Uluru, Ayers Rock, Oolora. To všetko sú názvy jediného miesta v Austrálii. Poznáte ho celkom určite všetci, je totiž jedným z najikonickejších miest Austrálie, teda ak nerátame známu budovy opery v meste Sydney. Uluru je obľúbeným miestom turistov, obrazom austrálskych púští aj jedinečných prírodných krás. Pre cestovný ruch bude vrchol Uluru čoskoro minulosťou. Výstup na ikonický austrálsky vrch bude od roku 2019 zakázaný vzhľadom na jeho duchovný význam pre miestnu aborigénsku komunitu Ananguov.

Tento pieskovcový monolit ležiaci v Severnom teritóriu je zapísaný na zozname svetového dedičstva UNESCO a je súčasťou národného parku Uluru-Kata Tjuta. Jeho vek sa odhaduje na pol miliardy rokov. Vedenie parku, pozostávajúce najmä z aborigénskych tradičných vlastníkov daného územia, sa „jednomyseľne zhodlo na uzatvorení lokality pre lezecké aktivity,“ uvádza sa vo vyhlásení manažmentu národného parku.

Opatrenie bolo odsúhlasené po konzultácii s miestnym ľudom Ananguov, žijúcim v okolí tejto solitérnej hory už najmenej 30.000 rokov. Domorodci návrh na zákaz výstupov na Uluru podporili drvivou väčšinou. „Ide o mimoriadne význačné miesto, nie je to žiadne ihrisko,“ uviedol predseda vedenia parku Sammy Wilson. Uluru vyčnieva nad okolitou rovinatou krajinou o takmer 350 metrov a je jedným z najobľúbenejších turistických cieľov v celej Austrálii. K červenkastému vrchu každoročne zavíta viac než 250.000 návštevníkov. Na hornú plošinu hory však pre náročnosť a nebezpečenstvo pádu vystúpi len 16 percent z nich. Úrady evidujú najmenej 36 osôb, ktoré pri pokuse zdolať strmý svah hory zahynuli. Posledný takýto prípad je z roku 2010.

Duchovný význam pre Aborigéncov

Podľa legiend a príbehov Aborigéncov bol svet pred mnohými tisíckami rokov beztvaré miesto. Až prví ľudia, zvieratá a rastliny vytvorili krajinu tak, ako ju poznáme dnes. Pôda Anangu-ov je dodnes posiata desiatkami duší týchto bytostí, ktoré nazývajú Tjukuritja. Legendy o vzniku hory Uluru sú rôzne. Tá najznámejšia hovorí o dvoch chlapcoch, ktorí sa hrali v blate po daždi a vytvorili aj samotnú horu. Ďalšia legenda hovorí o dvoch hadích bytostiach, ktoré viedli okolo obrovskej skaly množstvo súbojov. Týmito súbojmi a svojimi pohybmi „zjazvili“ skalu do dnešnej podoby.

V kultúre a náboženstve Aborigéncov sa objavuje jeden termín a to Dreamtime – „Snívanie“. „Snívanie“ označuje v tomto prírodnom náboženstve „obdobie mimo čas“, kedy po Zemi blúdili bytosti, postavy často obrovských rozmerov s nadprirodzenými schopnosťami. Podľa aborigénskej kultúry má byť hora Uluru dôkazom a výtvorom týchto bytostí. Práve preto je v ich kultúre a náboženstve tak dôležitá. Okrem toho je už viac ako 10 000 rokov miestom rituálov a rôznych náboženských slávností.

O tom, že Aborigénci Uluru využívajú k svojím náboženským a kultúrnym tradíciám už viac ako 10 000 rokov, svedčia okrem slov dnešných domorodcov aj mnohé maľby a archeologické nálezy v jaskyniach na hore Uluru a jej okolí. Maľby na stenách jaskýň sa venujú práve „Snívaniu“ a vzniku sveta tak, ako ho poznajú austrálski domorodci. Maľby rozprávajú príbehy ich predkov a keď domorodci chcú, môžu sa s nimi porozprávať aj „osobne“. Veria totiž, že konkrétne skaly na Uluru sú vlastne dávne duše ich predkov a jediným dotykom so skalou sa môžu s touto dušou spojiť.

Pozri aj: 8 prírodných unikátov, ktoré zdevastovali bezohľadní turisti

TASR