Každý kto má psa vie, že lúčenie sa s ním keď odchádzate z domu, môže byť niekedy problém. Je to najmä vtedy, keď pes na to nie je navyknutý a nerozumie tomu, čo sa to vlastne deje. Psy k nám často vzhliadajú ako k „vodcom svorky“ a to, že odchádzame z domu bez nich, si nevedia dobre vysvetliť. Výskumy dokonca ukázali, že psy o nás aj snívajú, čo len nasvedčuje tomu, ako sú na nás títo naši domáci miláčikovia naviazaní a ako nás majú veľmi radi.
To je jeden z dôvodov, prečo je tak ťažké nechať psa samého. Či už idete len na chvíľu do obchodu, alebo vybehnete odhodiť smeti je možné, že váš pes sa bude tváriť tak, ako keby ste ho navždy opúšťali. Pes rozšíri oči, začne kňučať a zdá sa, že myslí len na jedno. „On ma opúšťa“.
Prečo niektoré psy tak intenzívne prežívajú odlúčenie? Odpoveď na túto otázku sa snažila priniesť organizácia Battersea Dogs & Cats Home, ktorá sa snaží v Spojenom kráľovstve pomáhať a zachraňovať psy a mačky. Ich tím zaoberajúci sa správaním zvierat uvádza, že keď odídete z domu a zabuchnete dvere, zrazu sa pes ocitá sám.
Okamžite mu táto situácia dochádza a zvyšuje sa u neho hladina stresu. Pri strese sa mu zrýchli srdcový tep, zrýchli sa mu dych a hladina stresových hormónov, akým je napríklad kortizol sa takisto zvyšuje.
„Prvých 30 minút čo je pes sám, je zvyčajne pre psa najstresujúcejších“ uvádza tím. „U niektorých citlivých psov môže dokonca táto hladina stresu zotrvať po celú dobu, ako ste preč.“
Medzi najbežnejšie prejavy patrí zavíjanie, a tiež „deštruktívne správanie“ a to najmä voči nábytku či zariadeniu bytu. Niektoré prejavy sú ale miernejšie a u psa sa môže vyskytnúť tiež neustále pobehovanie či nadmerné slinenie. Niektoré psy začnú dokonca močiť, čo je snaha odbúrať nahromadený stres.
„Psy sú spoločenské zvieratá a niekedy je ťažké povedať, čo si myslia, keď sú osamote. Nemôžeme sa ich opýtať na pocity, a tak musíme vychádzať z pozorovaní. Niektoré psy nemusia pociťovať strach, ale sa jednoducho iba nudia, čo si potom majitelia zle vysvetľujú“
Niektoré psy, ktoré silne prežívajú odlúčenie, môžu zažívať dokonca depresie. Je to ale prísne individuálne a niektoré psy či konkrétne plemená sa dokážu vyrovnávať so stresom či s odlúčením do pána lepšie ako iné.
Čo teda robiť, aby sme psa nestresovali? Je najlepšie, ak so psom vždy niekto ostane. To ale nie je vždy možné a navyše, skôr či neskôr nastane aj tak situácia, keď pes ostane na nejaký čas sám. Dôležitá je samozrejme výchova a vždy sa lepšie pracuje so šteňaťom, ktoré sa dá lepšie ovplyvňovať ako dospelý pes.
Podľa britských odborníkov na správanie zvierat, je dobré učiť psa samostatnosti už v pomerne mladom veku, keď je pes ešte šteňa. Najprv treba od psa odísť len na chvíľu napríklad na 20 minúť a tento čas postupne, deň čo deň, predlžovať. Pes je inteligentné zviera a pochopí, že takéto postupné odlučovanie je iba dočasné a stres u neho nevzniká, alebo vzniká iba v malej miere. Podobne by sa malo postupovať aj u dospelých psov, tam je ale predpoklad, že výsledky sa dostavia po dlhšej dobe. Opäť ale aj tu platí, že čo pes, to iný priebeh.
Je dobré tiež psa niečím zaujať. Napríklad mu pred odchodom nachystať hračky a položte ich pred neho. Potom sebavedome odíďte a keď prídete, chyťte hračku a hrajte sa s ním. To v psovi vybuduje asociáciu a bude vedieť, že rozloženie hračiek predstavuje iba dočasné odlúčenie. Dobré je tiež napríklad zatiahnuť záclonu, aby pes nevidel, ako odchádzate.
Každý pes je individualita a má svoju osobnosť. Kým niektoré psy takmer „ani nevedia“ že ste odišli, ďalšie to môžu vnímať výrazne inak. Ak ich ale postupne na odlúčenie budete pripravovať, pomôžete tak zmierniť stres, čo bude dobré tak ako pre psa, tak aj pre vás. A potom už sa nemusíte obávať, že po príchode domov nájdete nepríjemný nález v podobe poškodeného nábytok či mokrej mláky v strede koberca.
Pozri aj: Keď sa pes tvári previnilo, v skutočnosti to znamená niečo úplne iné
interez.sk (Matej Mensatoris), ifscience.com
Nahlásiť chybu v článku