Priemerná dĺžka života nebola na svete nikdy dlhšia ako dnes a toto číslo každým rokom stále o niečo stúpa. Ďakovať za to môžeme najmä technologickému pokroku v oblasti medicíny. Jedným z takýchto pokrokov bolo istotne aj vynájdenie antibiotík. Tie sa dnes používajú pri liečbe chorôb úplne bežne. No všetko má aj svoje mínusy. Inak to nie je ani pri antibiotikách. Čo by ste o nich mali vedieť skôr ako ich vlastne užijete?
Rezistencia voči liekom
To, že antibiotiká môžu byť časom neúčinné, je celkom známe. Tieto agresívne lieky síce zabíjajú väčšinu baktérií, ktoré spôsobujú jednotlivé ochorenia, no tie sa postupom času stávajú proti týmto látkam imúnnymi. Antibiotiká navyše nezničia všetky baktérie. „Najsilnejší jedinci“ v tele prežijú. Tí už síce nevyvolávajú ochorenie, no stále ich môžete na niekoho preniesť, alebo sa v prípade oslabenia imunity opäť vydajú do útoku. A to všetko sa deje aj keď beriete antibiotiká presne podľa odporúčaného dávkovania.
Imúnne sú baktérie, nie človek
Imunitu voči antibiotikám si nevytvorí ľudské telo, ale samotné baktérie. Nie je možné takýto proces zastaviť. Nepomôže zmena dávkovania či životosprávy. Z baktérií sa jednoducho stávajú stále dokonalejšie jedince, ktoré raz možno budú imúnne voči všetkým zbraniam, ktoré vieme použiť.
Antibiotiká neliečia chrípku
Ak máte obyčajnú chrípku a váš lekár vám predpísal antibiotiká, pravdepodobne ste sa stali obeťou marketingu, keď chce on sám zarobiť na predaji liekov prostredníctvom poisťovne. Antibiotiká vám totiž pri chrípke vôbec nepomôžu. Účinné sú len pri ochoreniach bakteriálneho pôvodu a chrípka či nachladnutie sú vírusové ochorenia. Samozrejme po antibiotikách (ak vám nejaké ostali doma po predchádzajúcom ochorení) nesiahajte ani sami. Podľa štatistík je totiž zbytočná konzumácia antibiotík hlavnou príčinou postupnej rezistencie jednotlivých bakteriálnych ochorení.
Antibiotiká musíte vždy dobrať
Antibiotiká treba vždy dobrať presne podľa toho, ako vám boli predpísané. Aj keď si poviete, že vám už je lepšie, tak načo by ste ich ešte brali. Aj keď sa váš stav zlepší, neznamená to, že všetky baktérie, ktoré vám spôsobili ochorenie, sú už z tela preč. Práve naopak. Aj po zlepšení symptómov baktérie v tele pretrvávajú a práve dobratie antibiotík vás poriadne dolieči.
Nikdy neberte iné antibiotiká ako tie vaše
Ak si myslíte, že na vašu chorobu by vám tiež mohli pomôcť antibiotiká, ktoré lekár práve predpísal niekomu z vašej rodiny či niektorému z vašich priateľov, ste na veľkom omyle. Aj keby sa symptómy zhodovali, stále môže ísť o celkom iné ochorenie a požitie nesprávnych liekov vám môže len uškodiť. Rovnako (ako sme vás už upozornili) v žiadnom prípade nekonzumujte staré antibiotiká, ktoré vám ostali. Látky v nich sú už pravdepodobne neefektívne a narobia vám skôr viac škody ako úžitku.
Imunita voči antibiotikám už po jednom použití
Vo všeobecnosti je mylná predstava o tom, že imunita baktérií voči antibiotikám vzniká po viacnásobnom užívaní toho istého druhu lieku. To však nie je pravda, pretože rezistencia sa môže objaviť už po jednom použití. Aj preto sa lieky tak často menia a stále sa hľadajú ďalšie a ďalšie účinné látky v boji proti bakteriálnym infekciám.
Antibiotiká nie sú najlepšou liečbou
Možno ste si už všimli, že doktori predpisujú antibiotiká pomaly už aj vtedy, keď prídete len na preventívnu prehliadku. To nie je práve najšťastnejší spôsob. Ide o pomerne agresívne liečivo, ktoré napriek tomu, že je účinné, spôsobuje aj iné zmeny v ľudskom tele. Časté užívanie antibiotík vám môže spôsobiť viac škody ako úžitku. Je teda len na vás, čo do svojho tela dáte napriek odporúčaniam lekárov, ktorí sú len ľudia a tiež sa môžu mýliť. Veď kto iný pozná vaše telo lepšie ako vy?
zdroj: interez.sk (Lukáš M.), boredomtherapy.com
Nahlásiť chybu v článku