Z ringu do prezidentského paláca. Jeden z najlepších boxerov sveta bude kandidovať na post prezidenta

Filipínsky boxer a politik Manny Pacquiao potvrdil v sobotu svoju kandidatúru v prezidentských voľbách, ktoré sa na Filipínach uskutočnia v roku 2022. Ako píše agentúra AFP, Pacquiaoa nominovala politická frakcia vo vládnucej strane PDP-Laban (Filipínska demokratická strana – Ľudová moc).

V strane panujú nezhody

V tomto politickom subjekte, do ktorého patrí aj súčasný prezident Rodrigo Duterte, panujú značné názorové nezhody. Ďalšia frakcia v PDP-Laban, ktorá je blízka úradujúcemu prezidentovi, si v auguste vybrala ako svojho kandidáta do prezidentských volieb Duterteho asistenta a úradujúceho senátora Christophera „Bonga“ Goa – ten však nomináciu zatiaľ neprijal.

Nominácia dvoch kandidátov na prezidenta z jednej strany ukázala „hlboké názorové rozdiely vo vládnucej strane,“ povedal pre AFP analytik z poradenskej spoločnosti Eurasia Group Peter Mumford.

„Kľúčové bude, či väčšina protidutertovskej frakcie podporí Pacquiaoa, alebo či sa rozbije a podporí viacerých iných kandidátov,“ dodal Mumford. Pacquiao (42), jeden z najúspešnejších boxerov v dejinách tohto športu, vstúpil do politiky v roku 2010 ako kongresman v dolnej komore filipínskeho parlamentu, pričom v súčasnosti je senátorom v hornej komore.

Boxer má reálnu šancu vyhrať

Vo Filipínach sa teší veľkej popularite, všíma si AFP. Filipínska verejnosť vo všeobecnosti Pacquiaoa vníma ako štedrého človeka, ktorému sa tvrdou prácou podarilo dostať sa z chudoby a stať sa jedným z najbohatších boxerov na svete, analyzuje AFP.

Pacquiao bol v minulosti podporovateľom Duterteho tvrdej protidrogovej kampane. V rozhovore pre AFP uviedol, že v prípade jeho zvolenia do úradu prezidenta bude táto kampaň pokračovať, avšak „správnym spôsobom“, ktorý nebude porušovať „práva jednotlivcov“.

Na Filipínach je funkčné obdobie prezidenta obmedzené na šesť rokov a v prípade Duterteho vyprší v júni budúceho roka. Duterte však prijal nomináciu svojej strany na post viceprezidenta, čo politickí pozorovatelia považujú za „zadné vrátka“ k úradu prezidenta. Duterteho kritici sa domnievajú, že by mohol prostredníctvom postu viceprezidenta prevziať funkciu prezidenta v prípade, že jeho spojenec vo voľbách zvíťazí a potom odstúpi.

Duterte sa stal hlavou štátu v roku 2016 a následne spustil v krajine tvrdú protidrogovú kampaň. Podľa tamojšej polície bolo od jeho nástupu do úradu zabitých pri zásahoch viac ako 7000 osôb podozrivých z drogovej kriminality. Humanitárne organizácie sa domnievajú, že počet takto usmrtených môže byť ešte oveľa vyšší. Napriek tomu je Duterte podľa prieskumov verejnej mienky medzi tamojšími obyvateľmi populárny.

Pozri aj:

Stačila jedna veta: Šachová majsterka žaluje Netflix kvôli sexistickej poznámke v seriáli Dámsky gambit