Môže však konzumácia dostatočného množstva čokolády pomôcť človeku vyhrať Nobelovu cenu? Nuž, také jednoduché to nie je. Aké je teda prepojenie medzi čokoládou a Nobelovou cenou?
Čokoláda a kognitívne funkcie
Už od detstva sa učíme, že netreba veriť všetkému, čo počujeme, ani všetkému, čo čítame. Aj vedci sú len ľudia, ktorí sa radi ujmú akejkoľvek zaujímavej témy a navyše, každý jeden človek je pri čítaní správ či článkov ovplyvnený vlastnou osobnosťou. Každý si teda informácie môže vysvetliť po svojom tak, ako mu to jeho osobnosť a intelekt dovoľuje. Inak to nebolo ani po tom, čo v roku 2012 vedec menom Franz Messerli publikoval krátky článok v prestížnom časopise New England Journal of Medicine.
Ako informuje portál The Conversation, článok sa zaoberal tým, aké benefity má čokoláda na naše kognitívne schopnosti. Messerli v článku napísal, že čokoláda obsahuje množstvo flavanolov, ktoré podporujú vytváranie nových prepojení v mozgu a tým pádom aj schopnosť myslieť.
V článku Messerli tvrdil, že existuje štatisticky významná korelácia medzi priemerným množstvom čokolády, ktorú obyvatelia krajiny skonzumujú a medzi percentom ľudí, ktorí v danej krajine získajú Nobelovu cenu. To podľa Messerliho znamenalo, že každá krajina by mala zabezpečiť, aby sa konzumácia čokolády na hlavu výrazne zvýšila. V tom čase však akosi každý prehliadol, že z Messerliho strany ide o vtip a o snahu pripomenúť kolegom z vedeckej brandže, že nesprávna interpretácia korelácií môže viesť niekedy k zavádzajúcim výsledkom.
Môže seriózny časopis uverejniť žart?
Médiá tak boli čoskoro zaplavené správami o tom, ako konzumácia čokolády podporuje intelektové schopnosti. Všetci si totiž mysleli, že keďže bol článok publikovaný v odbornom a dôveryhodnom časopise, musia byť výsledky výskumu pravdivé. Nikto si neuvedomil ani to, že článok bol publikovaný v kolónke, kde sa zvyčajne pridávajú skôr humorné poznámky ako seriózne výskumy.
Vedecká komunita zas zúrila a pýtala sa, prečo by seriózny vedecký časopis niečo také vôbec uverejnil. Pobúrení vedci sa okamžite snažili vyvrátiť tvrdenie, že viac čokolády znamená viac výhercov Nobelovej ceny. Messerliho výsledok prirovnávali k tvrdeniu, že viac obchodov IKEA v krajine znamená, že v nej bude aj viac výhercov Nobelovej ceny. Od tých čias sa akoby roztrhlo vrece s podobnými výskumami a každý rok sa vedci snažia dokázať alebo vyvrátiť tvrdenie, že čokoláda do značnej miery podporuje kognitívne funkcie.
V roku 2019 uverejnili v časopise Pubmed výsledky výskumu aj maďarskí vedci, ktorí smutne konštatovali, že študenti v škole nepodávali lepšie výsledky aj keď konzumovali viac čokolády. Napriek tomu však médiá neraz aj naďalej publikovali Messerliho výsledky, teória o prepojení medzi konzumáciou čokolády a Nobelovou cenou si tak aj po rokoch vždy nájde cestu na verejnosť. Navyše, nejde ani zďaleka o ojedinelý prípad a šírenie dezinformácií sa stáva čoraz nebezpečnejším fenoménom. Ľudia totiž strácajú vieru vo vedecké výskumy a relevantné výsledky, ktoré môžu zachraňovať životy, napríklad počas pandémie.
Problémom však nie sú len laici či médiá, ale aj samotní vedci. Napríklad, po uverejnení štúdie o prepojení medzi čokoládou a Nobelovou cenou sa vedci, ktorí za týmto článkom stáli, k téme už ďalej príliš nevyjadrovali a neurobili nič preto, aby sa nepravdivá informácia prestala šíriť.
Nahlásiť chybu v článku