Vitajte pri ďalšom diely pravidelného týždenného Interez podcastu. Prinášame vám ho každú stredu ráno. Ak ste nestihli tie minulé, nájdete ich na tomto odkaze.
V dnešnom podcaste si budete môcť vypočuť:
- V časoch keď sa Európa tešila z konca vojny, v Prahe zomierali nevinní. Pražské povstanie pokračovalo aj po podpísaní oficiálnej kapitulácie.
- Čína je krajina, ktorou môžete cestovať roky a stále neuvidíte všetko. V najbližšom Cestovateľskom kine vás o tom presvedčí Adrián Drugda. V bratislavskom KC Dunaj vám 21. mája ponúkne možnosť spoznať mentalitu miestnych, kuchyňu, náboženstvo a krásnu prírodu. Lístky dostupné tu.
- Filmové novinky: Francúzsko-senegalská komediálna dráma YAO aj dlho očakávaný Pokémon: Detektív Pikachu.
- OSN zverejnila správu o stave svetovej biodiverzity. Času je málo, zmeny musia byť systémové.
- Krásny Dreveník zatieňuje sláva Spišského hradu. Rozhodne sa sem však oplatí zájsť.
8. mája 1945 si mohla takmer celá Európa konečne vydýchnuť. Práve v tento deň totiž Wilhelm Keitel, Hans Georg von Freiburg a Hans Jürgen Stumpff podpísali v prítomnosti zástupcov Spojencov kapituláciu tisícročnej Tretej ríše, ktorá nakoniec existovala len 12 rokov. V metropole našich západných susedov však na radosť nebol dôvod. V Prahe sa totiž stále bojovalo, v uliciach mesta zomierali nevinní ľudia a nikto si nemohol byť istý, či sa dožije ďalšieho rána. Európa mohla oslavovať, no v Čechách stále zúrilo Pražské povstanie.
Za vlajky Československa smrť
5. mája 1945 sa na území Čiech a Moravy nachádzal asi 1 milión nemeckých vojakov. V samotnom hlavnom meste a jeho najbližšom okolí ich operovalo asi 30-tisíc. Podnetom pre vypuknutie povstania bolo oznámenie protektorátu z predošlého dňa, ktoré rušilo nariadenie o dvojjazyčnosti a zákaze vyvesovania vlajok Československa. V Prahe spustilo toto oznámenie eufóriu. Ľudia vychádzali do ulíc, prepisovali a ničili nemecké názvy, vyvesovali československé vlajky na významných budovách. Nemeckým vojakom sa to však nepáčilo a do ľudí začali strieľať. V Prahe tak spontánne vypuklo pripravované povstanie, ktorého prvé boje prebehli v okolí československého rozhlasu.
Krvavý koniec vojny
Povstalecké hnutie v Prahe bolo oproti Wehrmachtu vyzbrojené len veľmi slabo a keďže povstalci očakávali v nasledujúcich dňoch tvrdé útoky nemeckých jednotiek, vybudovali v noci z 5. na 6. mája v hlavnom meste asi 2 000 barikád. Na pomoc povstalcom prišli aj príslušníci Ruskej oslobodzovacej armády, známi ako Vlasovci. 6. mája už v Prahe prebiehali ťažké boje proti Wehrmachtu, ktorý mal k dispozícii tanky, obrnené vozidlá aj lietadlá. Napriek tušeniu, že vojna je už na konci, sa fanatickí nacisti v centre Prahy dopúšťali počas povstania ďalších vojnových zločinov v podobe masakrovania nevinných civilistov. Tých používali aj ako štíty pred obrnenými vozidlami počas útokov na povstalecké barikády.
Američania neprídu, treba čakať na Rusov
V kontexte Pražského povstania vystupuje do popredia aj jeden kontroverzný geopolitický moment. Ten je dôsledkom Jaltskej konferencie z februára 1945, kde si Roosevelt, Churchil a Stalin rozdelili sféry vplyvu v povojnovej Európe. Nebyť tejto dohody, Praha mohla byť oslobodená americkými jednotkami, ktoré 6. mája oslobodili Plzeň. Spojenci by tak zachránili mnoho životov a predišli krvavým bojom v centre metropoly. Tá však bola za stanovenou demarkačnou líniou a ležala už v oblasti, ktorú mali podľa dohody oslobodzovať Sovieti. Akokoľvek teda generál Patton chcel Prahe pomôcť, nemohol. Praha musela čakať na príchod Červenej armády.
Horiaca a krvácajúca Praha
7. mája zahájili Nemci viaceré útoky na významné historické budovy Prahy pričom využívali aj zápalnú muníciu. Povstalci sa tak okrem odrážania útokov snažili zachrániť aj cenné historické pamiatky a dokumenty. Koncom dňa sa v centre mesta sústredil väčší počet nemeckých obrnených vozidiel vrátane tankov a nacisti zaútočili na povstalcov aj zo vzduchu. Počas noci navyše prišli o pomoc Ruskej oslobodzovacej armády, ktorých ale vymenili menej početné jednotky partizánov.
Najsilnejší útok Nemcov prebehol v deň, kedy na inom mieste podpisovala Tretia ríša kapituláciu. 8. mája tak povstalci na Staromestkom námestí vzdorovali nemeckým tankom a početnej pechote Wehrmachtu. Aj pri tomto útoku použili nacisti ako živé štíty českých civilistov. Centrum Prahy bolo po útokoch zápalnou muníciou a ťažkou vojenskou technikou v plameňoch. V Podvečer toho dňa však obe strany dostali správu o podpísaní kapitulácie generála Rudolfa Toussainta do rúk Českej národnej rady. Boj o Prahu oficiálne skončil, no povstalci ešte aj 9. mája likvidovali v centre mesta fanatických nacistických ostreľovačov, ktorí strieľali po civilistoch.
Tisícky obetí
9. mája 1945 vstupuje do Prahy aj Červená armáda v zastúpení tankov 1. ukrajinského frontu maršala Koneva. Odhaduje sa, že krvavé boje na sklonku druhej svetovej vojny si v hlavnom meste Česka vyžiadali životy asi 2 800 Čechov, 300 Vlasovcov a približne 1 000 Nemcov. K tomu všetkému treba pripočítať asi 4 000 mŕtvych civilistov. Počas záverečných dní museli Česi za oslobodenie Prahy zaplatiť poriadne vysokú cenu a tieto udalosti v metropole dodnes pripomína množstvo pamätníkov a pomníkov padlých povstalcov či civilistov.
Podcast portálu Interez môžete bezplatne počúvať a samozrejme odoberať na týchto platformách:
Ďakujeme, že ste opäť počúvali Interez PODCAST, majte príjemný zvyšok týždňa.
.jpg){kind=link}
Nahlásiť chybu v článku