Pre niektorých gigantov sú peniaze stále dôležitejšie, ako to, či planéta prežije najbližšie storočia a v akom stave. Únik množstva dokumentov ukazuje, že krajiny ako Japonsko, Saudská Arábia či Austrália sa zámerne snažia ovplyvniť správy týkajúce sa klimatických zmien, ktoré uverejňuje Organizácia Spojených národov.
Unikli tisícky strán dokumentov
Ako informuje portál BBC, Austrália, Japonsko, ale aj ďalšie krajiny sa zámerne snažia ovplyvniť správy OSN týkajúce sa klimatických zmien. Usilujú sa o to, aby problém s fosílnymi palivami pôsobil menej vážne, než aký je v skutočnosti. Niektoré z bohatých krajín zas spochybňujú, či je naozaj vhodné chudobným krajinám poskytovať viac finančných prostriedkov na to, aby mohli začať využívať ekologickejšie technológie.
Zdá sa, že novembrová konferencia o klíme COP26 bude vskutku zaujímavá. Ďalšie dokumenty odhalili, že mnohým krajinám sa odporúčania OSN nepáčia. K úniku došlo len niekoľko dní predtým, ako sa OSN chystá krajiny vyzvať, aby zaviedli tvrdšie opatrenia a prijali záväzky, ktoré pomôžu spomaliť globálne otepľovanie a udržať ho na úrovni 1,5 °C.
Uniknuté dokumenty s rozsahom tisícok stránok predkladali vedcom z OSN vlády jednotlivých krajín, ale aj spoločnosti či ďalšie zainteresované strany. Cieľom odovzdávania takýchto správ je nájsť čo najlepšie riešenie na spomalenie globálneho otepľovania a nájsť riešenie na ďalšie problémy súvisiace s klimatickou zmenou. Každých 6 až 7 rokov ich zhromažďuje a vyhodnocuje Medzivládny panel pre zmenu klímy IPCC.
Výsledky hodnotenia sú následne pretavené do odporúčaní, aké kroky podniknúť, aby sa globálne otepľovanie podarilo spomaliť. Je to však proces, na ktorom sa musia podieľať všetky krajiny sveta. Nestačí, ak bude reálne kroky podnikať len zopár z nich. Komentáre k posledným hodnoteniam sa dostali do rúk investigatívnym novinárom Greenpeace a následne BBC.
Krajiny s odporúčaniami OSN nesúhlasia
Niektoré z komentárov sú skutočne šokujúce. Podľa niektorých krajín napríklad nie je nutné až tak rýchlo upúšťať od využívania fosílnych palív. Saudská Arábia napríklad požaduje, aby boli z odporúčaní vynechané pojmy, ako napríklad „potreba naliehavých a urýchlených zmierňujúcich opatrení na všetkých úrovniach…“. Jeden z členov austrálskej vlády sa zas odmieta tvrdenie, že je nevyhnutné postupne zatvárať uhoľné elektrárne a prejsť na iné alternatívy. Saudská Arábia je pritom jedným z najväčších producentov ropy a Austrália patrí medzi najväčších vývozcov uhlia.
Brazília a Argentína, najväčší producenti výrobkov z hovädzieho mäsa a krmovín, zas popierajú existenciu dôkazov o tom, že globálne otepľovanie môže spomaliť to, ak budú jesť ľudia menej mäsa. Argentíne sa nepáči ani návrh bezmäsitých pondelkov, podľa ktorého by si ľudia len rastlinnú stravu mali dopriať aspoň raz za týždeň. Brazílii sa taktiež nepozdáva tvrdenie, že konzumácia väčšieho množstva rastlinnej stravy znamená menej emisií.
Švajčiarsku sa zas nepozdáva myšlienka, že je nutné finančne podporovať chudobnejšie krajiny, aby mohli dosahovať ciele týkajúce sa emisií. Pridáva sa aj Austrália, ktorá sa myslí, že schopnosť dosahovať klimatické ciele nezávisí od vonkajšej finančnej podpory.
Správy OSN kritizujú aj Slovensko, Česko a Poľsko
Druhým najväčším konzumentom uhlia je India. Tá však upozorňuje, že uhlie bude pravdepodobne využívať ešte desaťročia. Podľa indickej vlády je totiž nesmierne náročné zabezpečiť napríklad cenovo dostupnú elektrickú energiu. Na druhej strane však mnohé krajiny súhlasia s tým, že pomôcť môžu drahé zariadenia na zachytávanie a ukladanie oxidu uhličitého pod zem (CCS). Hovorí sa totiž, že tieto zariadenia by mohli výrazne znížiť množstvo fosílnych palív z elektrární a niektorých priemyselných odvetví.
Aj keď CCS zariadenia sú jednou z možností, je otázne, ako bude ich využívanie vyzerať v budúcnosti a či s plánmi na spomalenie globálneho otepľovania naozaj pomôže v takej miere, ako je potrebné. Niekoľko európskych krajín zas vyjadrilo názor, že návrhy z dielne OSN by mali byť pozitívnejšie čo sa týka úlohy, akú môže pri plnení cieľov zohrávať jadrová energia. Kritický postoj k tomu, ako OSN hodnotí jadrovú energiu, zaujalo aj Slovensko, Česko a Poľsko.
IPCC sa pre BBC vyjadrilo, že komentáre zo strany vlád sú súčasťou vedeckého hodnotenia. Avšak jeho autori nie sú povinní zapracovať ich do jeho výsledkov. IPCC robí všetko preto, aby lobovanie vedecké výsledky a hodnotenia nemohlo nijak ovplyvniť. Na vedcov nemôže nikto vyvíjať nátlak, ani ovplyvniť ich odporúčania.
Nahlásiť chybu v článku