Najznámejším cyklom, ktorým prechádza Slnko, je Schwabeov slnečný cyklus opakujúci sa každých 11 rokov. Existujú však aj cykly s oveľa dlhším časovým rozpätím. Vedci ich skúmajú pomocou dát uložených v dreve starých stromov.
Pozorovanie Slnka začalo asi pred 400 rokmi, keď astronómovia pomocou novoobjavených ďalekohľadov začali skúmať túto našu hviezdu, uvádza portál Universe Today.
Astronómovia si všimli zmeny na Slnku
Vtedy si astronómovia všimli, že škvrny na Slnku sa menia, prichádzajú a odchádzajú. Tieto javy začali zaznamenávať, aj keď netušili, čo znamenajú. Ich pozorovania nám priniesli informácie o činnosti Slnka a teraz už vieme, že čím viac je na povrchu slnečných škvŕn, tým viac udalostí sa deje vo vnútri Slnka.
Existujú však aj ďalšie cykly dlhšieho trvania, ktoré vplývajú na Zem a jej podnebie. A aj keď je 400-ročné zaznamenávanie Slnka skvelé, o dlhodobých cykloch nám toho veľa nehovorí.
11-ročný Schwabeov cyklus je sám o sebe súčasťou ešte dlhších cyklov. Tím vedcov sa ich pokúsil odhaliť a hľadali informácie o stave Slnka ukryté v stromoch. Tieto stopy sú v nich totiž zachytené vo forme rádionuklidov tvorených slnečným žiarením.
Tím vedcov z Laboratória fyziky iónových lúčov na univerzite ETH v Zürichu sledoval Schwabeov cyklus spätne až do roku 969 meraním koncentrácie rádioaktívneho uhlíka v letokruhoch stromov. Svoje výsledky uverejnili v časopise Nature Geoscience.
1 000 rokov dozadu
Stromy sú ako záznamník dejín. Rastú totiž v jednoročnom cykle a každý letokruh tak predstavuje záznam o výkone Slnka za daný rok. Spojením dát z letokruhov získate presný obraz o slnečnej aktivite.
Každý letokruh obsahuje stopy rádioaktívneho uhlíka C14. Len pre zaujímavosť, na jeden atóm C14 pripadá asi 1 000 miliárd iných atómov. Keďže vedci vedia, že polčas rozpadu C14 je asi 5 700 rokov, môžu vypočítať jeho množstvo v atmosfére v porovnaní so stabilnými atómami uhlíka.
Rádioaktívny uhlík C14 v letokruhoch totiž pochádza zo Slnka. Magnetické pole Slnka bráni lúčom zasiahnuť Zem a čím je teda silnejšie magnetické pole Slnka, tým menej izotopov C14 sa dostane na Zem, ktoré sa napokon zachytia v stromoch. Nižšie množstvá C14 v letokruhoch korelujú s obdobiami s vyššou slnečnou aktivitou.
Takéto záznamy sa robili v 80. a 90. rokoch pomocou pracnej a zdĺhavej metódy. Vedci ale teraz použili hmotnostnú spektrometriu a vďaka tomu boli schopní rekonštruovať záznam o činnosti Slnka medzi rokmi 969 a 1933. Ich rekonštrukcia potvrdila 11-ročný Schwabeov cyklus.
Nebezpečný tok protónov
Rekonštrukcia však zaznamenala aj výrazné toky slnečných protónov. Tie nastávajú vtedy, keď sú protóny emitované zo Slnka dostatočne zrýchlené, aby prenikli do magnetického poľa Zeme a spôsobili ionizáciu v atmosfére. To sa udialo v roku 993, no vedci objavili tiež ďalšie protónové udalosti v rokoch 1052 a 1279. Je to prvýkrát, čo boli tieto udalosti zistené a naznačujú, že sa to môže diať častejšie ako sa doteraz myslelo. Tieto udalosti môžu byť mimoriadne nebezpečné pre elektroniku na Zemi či pre satelity.
Aké drevo analyzovali?
Na Zemi rastie niekoľko dlhovekých stromov. Predpokladá sa, že jedna kalifornská borovica je stará až 5 000 rokov. Vedci však nezoťali žiadny strom. Na analýzu im dobre poslúžili trámy zo starých kostolov, napríklad z Abbey Church of St. Alban v Spojenom kráľovstve.
Exitujú však aj vzorky letokruhov, ktoré sa datujú do obdobia spred 14-tisíc rokov a vedci dúfajú, že sa im ich podarí zmerať a dokážu tak rekonštruovať slnečnú aktivitu až na koniec poslednej doby ľadovej a odhalia napríklad aj cyklus silného toku protónov.
Najnovšie články
Nahlásiť chybu v článku