Najčastejšie si so psychopatiou spájame rôzne antisociálne prejavy osobnosti, ako napríklad neschopnosť pociťovať výčitky svedomia, agresivitu či nezáujem o emócie iných. V najnovšej štúdii však odborníci tvrdia, že psychopatia nemusí byť duševné ochorenie, ale niečo celkom iné.
Sú ľaváci zákernejší?
V biológii (a nielen v tej) je neraz náročné rozoznať, ktorá črta je užitočná, a ktorá je už chorobná. Ako píše portál Science Alert, to, čo bolo kedysi považované za chorobné, sa časom môže zmeniť na vlastnosť, ktorá vznikla ako následok prirodzeného výberu. V prírode je bežné to, ak jedinci v rámci druhu spolupracujú a pomáhajú si. Ľahšie tak získajú potravu a ochránia sa navzájom pred predátorom.
Vždy sa však nájde jedinec, ktorý spolupracovať nechce, no v stáde sa mu napriek tomu darí. Čo sa psychopatov týka, to, za čo ich iní nenávidia, im môže poskytovať v drsnom svete nemalú výhodu. Tím odborníkov preto prišiel s myšlienkou, že psychopatia vlastne ani nemusí byť choroba. Ako informuje štúdia publikovaná v časopise Evolutionary Psychology, môže to byť funkcia, ktorá sa vyvinula zámerne.
V rámci výskumu sa vedci zamerali na už existujúce štúdie, ktoré okrem iného prepájajú psychopatiu s ľavorukosťou (aj keď korelácia medzi nimi je považovaná za zastaranú už od vzniku kriminálnej psychológie). Kedysi odborníci verili, že ľaváci sú častejšie zlí a zákerní ako praváci. Ak bol niekto ľavák, automaticky sa to považovalo za znamenie, že je po duševnej stránke zdegenerovaný.
Na človeka vplýva výchova, ale aj genetika
Neskôr vedci uznali, že nie všetci ľaváci sú zákerní vrahovia. Aj naďalej sa však v mnohých výskumoch objavovala hypotéza, že ľavorukosť nejakým spôsobom súvisí s výskytom istých negatívnych čŕt u človeka. Často sa odborníci vracajú k otázke, čo na človeka vplýva viac, či je to výchova alebo genetika.
Ukázalo sa, že genetika zohráva istú úlohu v tom, či bude niekto ľavák alebo pravák. Nepopierateľný je však aj vplyv kultúry. V niektorých kultúrach sa dlho ľaváci takpovediac prevychovávali, aby sa naučili vykonávať všetky činnosti pravou rukou. Navyše, na plod v maternici vplýva aj množstvo faktorov z okolia, ktoré môžu ovplyvniť jeho genetickú výbavu.
V rámci tejto štúdie vedci nenašli žiaden dôkaz, ktorý by poukazoval na to, že u psychopatov je nižšia pravdepodobnosť, že budú pravákmi. Domnievajú sa preto, že to, či niekto bude psychopatom, nie je významne ovplyvnené prostredím. To znamená, že nech sa už na vzniku psychopatie podieľajú akékoľvek gény, za ich výber je zrejme zodpovedná evolúcia.
Možno je to evolučná výhoda
Problém však predstavuje fakt, že v takýchto výskumoch je takmer nemožné určiť všetky faktory, ktoré sa na vzniku rôznych čŕt podieľajú alebo nepodieľajú. Okrem toho, neustále sa menia aj samotné definície toho, čo je považované za zdravie a normálny stav a čo za patológiu.
To sa týka aj psychopatie. Za istých podmienok je vnímaná ako neželaná, za iných je zase pre človeka výhodou. Môže to byť stratégia, ktorá sa vyvinula, aby pomohla človeku prežiť. V inom kontexte je však psychopatia vnímaná ako choroba. Človek je komplikovaná bytosť a nie je možné jednoducho ju natlačiť do škatuľky s označením „choroba“ alebo „zdravie“.
Antisociálna porucha osobnosti bola do Diagnostického a štatistického manuálu duševných porúch zaradená ešte v roku 1968. Ostáva v ňom aj po mnohých revíziách, v rámci ktorých boli upravené kritéria toho, čo je považované za duševné ochorenie. V budúcnosti sa však situácia možno zmení a psychopatia bude zo zoznamu ochorení vylúčená. Je však potrebné vykonať množstvo ďalších výskumov. Čím viac toho o psychopatii a ďalších poruchách vieme, tým efektívnejšie dokážeme pomôcť ľuďom, ktorých život ovplyvňujú.
Najnovšie články
Nahlásiť chybu v článku