Slovensko zažilo rok traumy a tisíce pozostalých ľudí si ju ponesú po celý život. V Národnej rade SR (NR SR) to dnes povedala prezidentka Zuzana Čaputová, ktorá vystúpila pred poslancami so Správou o stave republiky.
Prezidentka SR Zuzana Čaputová označila uplynulý rok za rok traumy, pričom poukázala na jej dôsledky. V správe o stave Slovenskej republiky, ktorú predniesla v pléne Národnej rady (NR) SR, poznamenala, že krízový manažment a krízová komunikácia sa nestali nástrojom na riešenie ťažkostí, ale súčasťou problémov.
Druhá vlna zanechala následky
Podotkla, že vo viacerých oblastiach sme narazili na deficity. Zdravotný systém bol podľa nej extrémne preťažený. Upozornila na odôvodnené obavy z odchodu ďalších zdravotníkov i na situáciu v domovoch sociálnych služieb.
„Hrozba, ktorá nás mala zjednotiť, sa stala zdrojom najsilnejšej línie konfliktu,“ zhodnotila prezidentka uplynulý rok s tým, že hoci Slovensko patrilo medzi krajiny s najlepším zvládaním pandémie, počas druhej vlny sa situácia zhoršila. Poukázala na vysoké počty obetí, preťaženosť zdravotného systému a nemocníc. „Zomierajúci v posledných okamihoch svojho života videli iba ošetrujúci personál, ľudí zahalených v overaloch, ktorým ani nevideli do tváre. Naši blízki od nás odchádzali bez toho, aby sme s nimi mohli byť v poslednej chvíli, aby sme sa s nimi mohli rozlúčiť a dôstojne ich pochovať. Bol to rok traumy, ktorou sme prešli, a tisíce pozostalých ľudí si ju ponesú po celý svoj život,“ skonštatovala.
Dodala, že každá kríza ukáže najzraniteľnejšie miesta. „Krízový manažment a krízová komunikácia sa nestali nástrojom na riešenie ťažkostí, ale stali sa súčasťou jej problémov. Narazili sme tiež na deficity v civilnej obrane, v zdravotníctve či v sociálnej starostlivosti o seniorov. Napriek tomu ľudia pracujúci v prvej línii odviedli mimoriadnu prácu a všetkým im patrí opätovne veľká vďaka,“ uviedla.
Za to, že zdravotníctvo neskolabovalo úplne, vďačíme podľa prezidentky nasadeniu zdravotníkov. Poukázala na riziko, ktoré na seba vzali, keď ošetrovali pacientov aj vtedy, keď neboli k dispozícii vakcíny. Pripomenula obete aj z radov zdravotníkov i dôsledky na ich mentálne zdravie. „Teraz sú opäť v nasadení, aby zachraňovali ľudské životy, a to aj tým, ktorí sa COVID-19 rozhodli ignorovať,“ podotkla.
V tejto súvislosti zdôraznila, že obavy o odchodoch ľudí zo zdravotníctva nie sú neodôvodnené ani prehnané. „Dlhodobo vieme, že ľudí v zdravotníctve máme málo a že ich priemerný vek je vysoký. Preto je nevyhnutné, aby sa personálna stabilizácia v rezorte stala jednou z našich kľúčových priorít, inak to bude mať pre nás všetkých fatálne následky,“ upozornila. Hoci sa personálna situácia podľa nej nedá vyriešiť zo dňa na deň, na prichádzajúcu tretiu vlnu sa treba pripraviť už teraz. Hovorí o potrebe pripravenosti na reprofilizáciu, jasných pravidiel COVID automatu a zrozumiteľnej komunikácie.
Za ťažko skúšaný sektor označila i domovy sociálnych služieb. Hovorí o akútnej stresovej poruche týkajúcej sa mnohých pracovníkov v tejto oblasti. „Nápor na ich odolnosť bol o to väčší, že na Slovensku v zariadeniach sociálnych služieb už pred pandémiou chýbala približne štvrtina potrebného personálu,“ poznamenala. Za potrebné označila aj čo najskoršie vytvorenie funkčného systému dlhodobej starostlivosti o seniorov s dostatkom lôžok a opatrovateľských kapacít.
Strach a hnev rozdeľujú spoločnosť
Strach a hnev sú dve najsilnejšie emócie, ktorými veľká časť spoločnosti reaguje na pandemickú krízu. Osobitne pri téme očkovania rozdeľujú našu spoločnosť. Kritizovala zneužívanie strachu a hnevu na uvoľnenie nenávisti. Na Slovensku sa podľa nej nevieme zhodnúť na základných riešeniach v boji s pandémiou. Zdôraznila tiež, že ak deťom nedoprajeme psychosociálnu rekonvalescenciu, dôsledky pandémie môžu mať až generačný charakter.
Mnohí ľudia podľa prezidentky žili v dôsledku pandémie s pocitmi ohrozenia a úzkosti pre stratu zamestnania či životnej stability. Strach a hnev sa preto podľa nej na dlhé mesiace stali hlavnou spoločenskou emóciou. Rozumie preto aj obavám ľudí, ktorí sa nechcú dať zaočkovať. „Môj pozitívny postoj k očkovaniu je dlhodobo známy a považujem ho za najefektívnejšiu cestu vyrovnania sa s pandémiou,“ skonštatovala v utorok prezidentka pred plénom Národnej rady (NR) SR.
„Hlbokou ľudskou emóciou už však nie je snaha hnev a strach vedome zneužívať alebo využiť túto tému na uvoľnenie nenávisti voči druhým ľuďom, prípadne na túto nenávistnú vlnu nasadnúť,“ zdôraznila hlava štátu s tým, že takíto ľudia nechcú spájať. História podľa nej ukázala, že nenávisť netvorí, ale ničí, a to aj svojho pôvodcu. „A my potrebujeme chrániť tento svet a naše Slovensko v ňom,“ dodala.
Prezidentka pripomenula, že podľa prieskumu si až 71 percent ľudí myslí, že sa slovenská spoločnosť nevyvíja správnym smerom. Je to oproti minulému roku nárast o 20 percent. „Nedokážeme sa zhodnúť nielen na základných riešeniach v boji s pandémiou, ale ani na otázke spravodlivosti či potrebných reformách,“ dodala.
Čaputová pripomenula aj svoju úlohu nielen vyhlásiť referendum, ale i prebrať zaň zodpovednosť. Poslancom povedala, že majú možnosť prijať ústavnú zmenu a požiadať o vyhlásenie referenda. „Takéto referendum, a to som už viackrát verejne zdôraznila, neodkladne vyhlásim,“ dodala.
„Veľkou skupinou, ktorú pandemické vlny zasiahli veľmi silno, sú deti a mladí ľudia,“ pripomenula s tým, že Slovensko je na chvoste krajín OECD s najdlhšie zatvorenými školami. Ocenila zmenu prístupu k opatreniam v tomto školskom roku. Pripomenula, že osobitne ťažko doľahla situácia na deti zo sociálne slabších rodín.
Hlava štátu tiež pripomenula, že v dôsledku zmien a traumy, ktorou spoločnosť prechádzala, znepokojujúco narástol počet detí s úzkostnými či depresívnymi stavmi. „Naše deti a mládež zo všetkého najviac teraz potrebujú obdobie psychosociálnej rekonvalescencie. Ak im ju z nejakých dôvodov nedoprajeme a nezabezpečíme, dôsledky môžu nadobudnúť až generačný charakter,“ uzavrela prezidentka.
Jedna komisia nenahradí roky absentujúcu ochotu k zmenám
Roky absentujúcu ochotu k zásadným zmenám a reformám v oblasti fungovania orgánov vymožiteľnosti práva a bezpečnostných zložiek nemôže ani pri najlepšej vôli nahradiť práca jednej komisie. Treba podľa nej trvať na tom, aby vyšetrovania boli dôveryhodné a spravodlivé a takými sa aj javili. Politicky činné osoby vyzvala k rešpektovaniu deľby moci v skutkoch i vyjadreniach.
„Akýkoľvek uzdravujúci proces pre spoločnosť, teda aj vysporiadavanie sa s korupciou, sa musí diať zákonným spôsobom,“ zdôraznila prezidentka. Dve strany v bezpečnostných zložkách podľa nej dnes, obrazne povedané, mieria na seba dostupnými kompetenčnými zbraňami. „Vidíme neprehľadnosť, rôzne interpretácie reality, emócie prevládajúce nad vecnosťou, či zneužívanie témy,“ podotkla.
Politicky činné osoby Čaputová vyzvala, aby rešpektovali deľbu moci. Svojimi vyjadreniami môžu podľa nej podkopávať zvyšky dôvery verejnosti v štát a jeho inštitúcie. „Ani ako prezidentka republiky nemám, a je to tak správne, žiadne informácie o konkrétnych vyšetrovaniach, okrem tých, ktoré sú mediálne dostupné,“ skonštatovala. Nechce preto vynášať rozsudky namiesto súdov, ale dôverovať justícii. Legitímnou požiadavkou voči orgánom spravodlivosti podľa prezidentky je, aby poskytli verejnosti všetky informácie, ktoré môžu.
Prezidentka hovorila aj o deficitoch vo fungovaní orgánov vymožiteľnosti práva a bezpečnostných zložiek. Pripomenula roky trvajúcu diskusiu o potrebe kontroly informačných služieb, zmenách v policajnej inšpekcii či fungovaní prokuratúry. Problémy podľa nej nevyrieši práca jednej komisie. „Musíme sa vystríhať riziku, aby rýchle riešenia pripravené len na jednu, i keď výnimočnú situáciu, ju vo výsledku ešte nezhoršili,“ varovala.
Hlava štátu zároveň ocenila viaceré systémové zmeny v oblasti spravodlivosti, ako sú vytvorenie najvyššieho správneho súdu, reformu zloženia Súdnej rady SR, previerky majetkových pomerov sudcov či previerky sudcovskej spôsobilosti. Vyzdvihla tiež jednotu postojov vládnych predstaviteľov pri väčšine kľúčových zahraničnopolitických otázok. Všimli si ju podľa nej aj v Európskej únii či NATO. Zdôraznila, že konzistentnosť a predvídateľnosť otvára cestu k lepším vyjednávacím pozíciám a presadeniu našich záujmov a priorít.
Ozbrojeným silám poďakovala za plnenie úloh pri obrane štátu, v zahraničných misiách i boji s pandémiou. Zdôraznila potrebu stabilných a udržateľných výdavkov na obranu. Rovnako ocenila nasadenie vojakov pri evakuácii z Afganistanu.
Politická debata klesla na úroveň, na akej nikdy nebola
Celková politická debata klesla na úroveň, kde nikdy nebola. Svoje slová adresovala koalícii aj opozícii. Upozornila na negatívne dôsledky využívania klamstiev, vulgarizmov i osobných útokov v politickej diskusii. Poukázala na potrebu stability a spolupráce, ale i na výzvy, ktorým treba čeliť v najbližšej dobe. Politikom zároveň pripomenula zodpovednosť voči občanom.
„Kríza zvyšuje tlak na nás všetkých, napriek tomu sme odkázaní žiť spolu, no bez pochopenia a vzájomného porozumenia to nedokážeme,“ skonštatovala hlava štátu s tým, že sa to osobitne týka vládnej koalície, ktorá prevzala najväčší podiel zodpovednosti za vedenie štátu a chce ďalej vládnuť. Koaličné strany by podľa nej mali ukazovať jednotu a vôľu spolupracovať. Podotkla, že vzájomné spory prehlbujú sklamanie verejnosti.
Prezidentka podčiarkla, že jej slová sa týkajú aj opozície, ktorá spoluvytvára atmosféru, spoludefinuje mieru kultúrnosti v politike a vo výsledku sa podieľa na oslabení súdržnosti celej spoločnosti.
„Celková politická debata klesla na úroveň, kde nikdy nebola. Práca s klamstvom, vulgarizmy, osobné útoky sa už stávajú štandardom. Je naivné si myslieť, že sa to skončí iba v tejto miestnosti alebo zasiahne iba adresáta urážok. Nie, spoločne formujeme našu spoločnosť a každý prejav nenávisti je odkazom ľuďom, ktorí nás volili, že naše osobné spory sú pre nás viac ako skutočné problémy ľudí,“ prihovorila sa poslancom.
Hlava štátu uviedla, že Slovensko je zranenou krajinou a potrebuje zvládnuť celosvetovú zdravotnú krízu aj ďalšie výzvy. „My politické vedenie štátu máme zodpovednosť voči všetkým občanom, aby sme svoju rolu plnili na úrovni, ktorá bude porovnateľná s najlepšie riadenými štátmi sveta. Na to potrebujeme vzájomný rešpekt a spoluprácu,“ zdôraznila s tým, že Slovensko „zúfalo potrebuje stabilitu“, jasné a jednotné vedenie, pokoj založený na pravde, spravodlivosti, ale aj vecnosti a solidarite. „Dosiahnuť ho môžeme iba spoločne a verím, že tento cieľ spája väčšinu z nás,“ uzavrela.
Nahlásiť chybu v článku