V piatej najväčšej, rozlohou aj počtom obyvateľov, krajine sveta vyhral v októbrových prezidentských voľbách Jair Bolsonaro. Brazília si do úradu zvolila pravicového populistu, ktorý svoju kampaň založil najmä na boji proti korupcii, ktorá krajinu dlhé roky rozožierala. Bolsonaro je však známy najmä vďaka svojim rasistickým a homofóbnym výrokom. V úrade bol len niekoľko hodín, no Amazonský prales už dostal prvé rany pod pás.
„Trump z trópov“
Jair Bolsonaro dokázal vyhrať prezidentské voľby v Brazílii celkom jednoducho. Vo svojej kampani stavil na boj proti vládnej korupcii, ktorá je v Brazílii veľmi veľkým problémom. Vďaka tomu zvíťazil nad svojím rivalom s 10% náskokom. Kvôli populistickému prístupu si vyslúžil aj prezývku „Trump z trópov“. Podobne, ako americký prezident, tiež oznámil plán odstúpiť od Parížskej dohody.
Bolsonaro sa v minulosti vyjadril aj o plánoch s Amazonským pralesom. Treba podotknúť, že až dve tretiny tohto unikátneho a obrovského ekosystému ležia práve na území Brazílie. Nový prezident by však namiesto pralesu rád videl v Amazonke novú diaľnicu. Rád by zablokoval aj aktivity mimovládnych organizácií ako Greenpeace či WWF (Svetový fond na ochranu prírody). Vyslovil sa aj za zrušenie brazílskeho ministerstva životného prostredia, ktorého kompetencie by mal prebrať rezort poľnohospodárstva.
Útok na Amazonský prales
Inaugurácia nového prezidenta Brazílie prebehla s príchodom nového roka. Jair Bolsonaro s plnením svojich sľubov dlho neváhal. Na ochranu Amazonského pralesu zaútočil len pár hodín po oficiálnom zasadnutí do prezidentského kresla. Reguláciu a správu domorodých rezervácií, teda území pralesa s vysokým štatútom ochrany, presunul do rúk ministerstva poľnohospodárstva, v ktorom prevláda výrazný vplyv agropodnikateľného lobizmu.
Rezervácie domorodých obyvateľov tvoria v Brazílii asi 13% územia, drvivá väčšina z nich sa nachádza v oblasti Amazonského pralesa. Komunita domorodcov voči krokom prezidenta vystupuje otvorene kriticky. Tvrdí, že v časoch neustáleho nárastu odlesňovania pralesa a ničenia prirodzených ekosystémov, je tento krok symbolom uprednostňovania poľnohospodárskych aktivít pred ochranou prírody. V minulosti bola správa domorodých rezervácií v rukách vládnej organizácie FUNAI, agentúry, ktorá chránila záujmy a kultúru domorodých kmeňov Amazonského pralesa.
Regulácia mimovládok
Okrem útoku na Amazonský prales, Jair Bolsonaro krátko po nástupe do funkcie plní aj ďalší sľub. Na svojho štátneho tajomníka presunul široké právomoci nad správou medzinárodných a mimovládnych organizácií. Bolsonaro má tak vydláždenú cestu na to, aby zastavil rozširovanie rezervácií domorodých obyvateľov, obmedzil moc a činnosti environmentálnych organizácií a sprístupnil donedávna chránené územia pralesa pre hospodárske aktivity v podobe ťažby a poľnohospodárstva. Práve tieto zmeny totiž vo svojej predvolebnej kampani avizoval.
Bolsonaro však bude musieť „bojovať“ s princípmi demokracie, ktoré v Brazílii naďalej platia. Aj vyššie spomínané nariadenia sú zatiaľ len dočasné. Brazílsky kongres má teraz 120 dní na to, aby kroky prezidenta schválil, alebo naopak nepovolil. Bývalá ministerka životného prostredia Marina Silva sa na sociálnej sieti vyjadrila, že Bolsonaro začal svoju prezidentskú kariéru najhoršie, ako len mohol.
TheGuardian
Nahlásiť chybu v článku