Bol to však mimoriadne nadaný a všestranný človek. Bol nielen maliarom, ale aj sochárom, hudobníkom, architektom a vynálezcom. Jeho najznámejším dielom sa stala Mona Líza, ktorú ročne obdivujú milióny ľudí. Aj keď sú jeho obrazy známe, vynálezy už pomenej a len málo z nich sa podarilo počas jeho života aj uviesť do praxe.
Zanechal po sebe 6 000 strán nápadov
Leonardo da Vinci bol známy okrem iného tým, že si o svojich vynálezoch viedol podrobné záznamy a jeho denníky obsahujú 6 000 strán nápadov a umenia. Väčšinu svojich myšlienok si však nechával pre seba a až do 19. storočia nemali na vedu žiaden zásadný vplyv. K významnému prelomu došlo aj v roku 2005, kedy sa v zapečatenej miestnosti vo Florencii podarilo objaviť tajné da Vinciho laboratórium. Našlo sa v ňom množstvo vedeckých prác, medzi nimi napríklad štúdia týkajúca sa možností lietania. Ako však píše portál ScienceAlert, da Vinci sa venoval aj architektúre v jednej zo svojich prác sa pokúsil navrhnúť dokonalý most.
Návrh z roku 1502 sa dostal do rúk vedcom z MIT a tí sa rozhodli, že sa most pokúsia zostrojiť. Da Vinci návrh pôvodne vytvoril pre sultána Bajazida II., ktorý stál v tom čase na čele Osmanskej ríše. Most mal vytvoriť nové prepojenie medzi Istanbulom a Galatou. Da Vinciho návrh napokon sultán nevyužil, no vedci z MIT si myslia, že by v realite určite obstál. Inžinierka z MIT, Karly Bastová na stránke MIT News uvádza, že most by bol v tej dobe jedným z najdlhších, bol by totiž desaťkrát dlhší, ako priemerný vtedajší most. Navyše, návrh je inovatívny a mimoriadne ambiciózny.
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
Da Vinciho most by obstál aj dnes
Vzhľadom na to, aké konštrukčné metódy a materiály sa vtedy používali, je obdivuhodné, že da Vinci plánoval postaviť most dlhý 280 metrov a vedci sú si istí, že by nápor času a cestujúcich vydržal. Aby jeho odolnosť otestovali, postavili model zväčšený v pomere 1 : 500. Pomocou 3D tlačiarne vytlačili vedci 126 kusov, ktoré do seba následne zapadli. Most, ktorý vyhotovili, je dlhý 81 centimetrov. Zaujímavé je, že na výstavbu mosta podľa da Vinciho návrhu nie je potrebný žiaden spojovací materiál, ako napríklad cement a drží ho pohromade len sila kompresie.
V tom čase boli trendom mosty s polkruhovými oblúkmi, ktoré museli byť podopierané stĺpmi pozdĺž celého mosta, da Vinciho most však predstavoval jediný veľký, mierne sploštený oblúk bez akejkoľvek dodatočnej opory. Samozrejme, most musel byť dostatočne vysoký na to, aby pod ním preplávali lode, no zároveň dostatočne pevný, aby sa nerozsypal pri každom pohybe. Da Vinci preto oba konce mostu rozdelil na kési vidlice, čím zabezpečil potrebnú stabilitu.
Zabezpečený bol dokonca aj proti zemetraseniam, ktoré boli v danej oblasti pomerne bežné. Samozrejme, vďaka moderným technológiám dnes existujú mosty, ktoré zvládnu všeličo, je však fascinujúce, že niečo podobné dokázal vymyslieť vynálezca už pred 500 rokmi. Navyše, je možné, že da Vinci návrhu ani nevenoval veľa času, zdá sa totiž, že ide len o rýchlu skicu. Či už to ale bola rýchla skica alebo návrh, ktorému sa venoval hodiny, isté je, že si zaslúži rešpekt.
MIT, ScienceAlert
Nahlásiť chybu v článku