Hurikány, aj keď k nim na Slovensku nedochádza, sú vo svete známym meteorologickým úkazom. Píšeme vo svete preto, lebo hurikány boli pozorované aj na Jupiteri či Saturne. Tieto úkazy môžu byť rôznych druhov a vedci jeden veľmi netypický zaznamenali nad severným pólom.
Hurikány sú silne rotujúce meteorologické systémy sprevádzané silným vetrom a dažďom. Je pre ne typické, že v krátkom čase dokážu spôsobiť veľké škody. Stred hurikánu sa volá oko a je to miesto, ktoré je relatívne pokojné.
Vesmírny hurikán
V roku 2014 zaznamenali satelity obrovský prúdiaci vír plazmy siahajúci vysoko do magnetosféry, uvádza portál Science Alert. Trval niekoľko hodín, kým sa rozplynul. Detekcia tohto úkazu, ktorý predtým nebol nikdy pozorovaný, nasvedčuje, že vesmírne hurikány by mohli byť bežným planetárnym javom.
„Doteraz nebolo isté, či vesmírne hurikány skutočne existujú, takže ich dokázanie je úžasné,“ uviedol fyzik Mike Lockwood z Readingovej univerzity v Spojenom kráľovstve vo vyhlásení.
Hurikány, ako už bolo spomenuté vyššie, nie sú ničím nezvyčajným a vo vesmíre sú typické najmä pre Jupiter či Saturn, no nachádzajú sa aj hlboko v atmosfére Slnka. Sú však odlišné od svojich „bratrancov“ vyskytujúcich sa v nižšej atmosfére Zeme.
Rýchlosť 2100 metrov za sekundu a dážď z elektrónov
Opisovaný vesmírny hurikán sa odohral 20. augusta 2014 nad severným pólom a bol objavený počas retrospektívnej analýzy vedenej čínskou univerzitou Shandong. Podľa údajov uvedenej v štúdii publikovanej v časopise Nature, sa hurikán rozšíril do oblasti veľkej až 1 000 kilometrov, dosahoval nadmorskú výšku od 110 do 860 kilometrov a pozostával z plazmy, ktorá sa vírila v protismere hodinových ručičiek rýchlosťou až 2 100 metrov za sekundu.
Na rozdiel od bežných hurikánov, z tohto plazmového vesmírneho hurikánu pršali elektróny do ionosféry. Výsledkom bola ohromujúca polárna žiara v tvare cyklónu. Celé toto vesmírne divadlo trvalo približne osem hodín, pričom sa do ionosféry uvoľnilo veľké množstvo energie a hybnosti.
Čo spôsobuje vesmírny hurikán?
Nabité častice prenikajúce do ionosféry zo slnečného vetra sú zvyčajne dôvodom vzniku polárnej žiary. V tom čase však Slnko bolo relatívne pokojné. Tím vedcov sa preto pustil do modelovania, aby objasnil záhadu vzniku tohto úkazu.
Zistili, že opätovné prepojenie medziplanetárneho magnetického poľa môže produkovať znaky, ktoré sú pozorované vo vesmírnom hurikáne a to aj vtedy, ak je slnečný vietor slabý. Práve slabosť slnečného vetra je kľúčová, umožňuje totiž efektívnejšie opätovné magnetické prepojenie.
Podľa vedcov to môže znamenať, že takéto nemusí byť úplne raritné. „Plazmové a magnetické polia v atmosfére planét existujú všade vo vesmíre takže vesmírne hurikány by mohli byť rozšíreným javom,“ uviedol Lockwood.
Nahlásiť chybu v článku