Objavili najväčšiu rastlinu na svete. Zaberá územie o rozlohe 20-tisíc futbalových ihrísk

V Shark Bay pri najzápadnejšom cípe Austrálie pokrýva dno oceánu veľká lúka morskej trávy. Nová štúdia, ktorá sa tu vykonala, odhalila veľmi zaujímavú skutočnosť. Nejde totiž o spoločenstvo viacerých tráv, ale o jeden veľký organizmus, čo znamená, že vedci našli najväčšiu rastlinu sveta. 

Najväčšia rastlina

Morská tráva Posidonia australis je najväčšou rastlinou sveta podľa štúdie zverejnenej v časopise Proceedings of the Royal Society. Po odobratí viacerých vzoriek z mnohých miest zistili, že DNA bola identická. Ak by išlo o rozdielne rastliny, tak by mali aj odlišné DNA, rovnako ako je to u ľudí. Tým, že DNA morskej trávy sa zhodovalo aj po desiatkach kilometrov vedci prehlásili, že ide o jednu rastlinu.

Rastlina zaberá rozlohu, ako píše The Guardian, 200 kilometrov štvorcových, čo môžeme prirovnať k 20-tisíc futbalovým ihriskám. Jedna rastlina sa tak rozprestiera po morskom dne a predstavuje veľké útočisko pre korytnačky, delfíny, dugongy, kraby či množstvo rýb.

Vedci zistili, že Posidonia australis sa šíri pomocou podzemkov, rovnako ako napríklad aj tráva na súši. Ročne sa rozšíria o 35 centimetrov a na základe tohto údaju vypočítali, že rastlina je nielen gigantická, ale aj poriadne stará. Jej vek tak odhadli na 4 500 rokov.

Rastlina vytvorila veľký ekosystém a líši sa aj sama od seba. Na niektorých miestach majú „steblá“ trávy výšku len 10 centimetrov, inde je to aj meter.

Tajomstvo úspechu

Zaujímavou skutočnosťou je tiež to, že podmienky v samotnej Shark Bay, kde sa rastlina nachádza,  napriek všetkému našla spôsob, ako prežiť na mieste, kde je dvojnásobne slanšia voda ako inde v okolí a tiež, kde sa vyskytujú aj veľké výkyvy teplôt, a to v rozmedzí od 15 do 30 stupňov Celzia.

Tajomstvom toho, prečo rastlina dokázala narásť do takých rozmerov, má byť to, že si udržala všetky chromozómy od rodičovských morských tráv, čo jej dáva vrodenú genetickú diverzitu. Je to veľmi zaujímavé, keďže rastlina sa šíri nepohlavne a vtedy majú jej podobné tendenciu mať zníženú genetickú diverzitu. Vedci však vysvetlili, že si všimli niekoľko jemných mutácií v genetike rastliny, čo by mohlo vysvetľovať jej extrémnu odolnosť.

Pozri aj:

Rastliny sa dokážu samé rozhodovať a vedia aj počítať, ukázal zaujímavý experiment