Ako hlavnú príčinu odborníci a portál uvádzajú najmä prudký rast cestovného ruchu.
Počas letnej sezóny Chorvátsko prijíma násobne viac ľudí, než je počet jeho obyvateľov, pričom rastie aj počet prenocovaní. Infraštruktúra mnohých pobrežných miest však na takúto záťaž nebola pôvodne dimenzovaná. Výsledkom je preťaženie kanalizačných systémov, čistiarní odpadových vôd aj odpadového hospodárstva počas sezóny.
Osobitným problémom môže byť námorný cestovný ruch. Podľa niektorých odhadov pripadá na chorvátsku časť Jadranu asi 40 % celkovej svetovej charterovej dopravy, čo často nebolo sprevádzané primeranou environmentálnou infraštruktúrou, najmä systémami na zber odpadu a odpadových vôd.
Otázniky vyvoláva aj predpis, podľa ktorého musia mať lode s toaletou na palube čiernu nádrž určenú na vyprázdňovanie na pevnine. Podľa Jozića sa napriek tomu v blízkosti neobývaných ostrovov, ako aj v oblastiach intenzívneho kotvenia, zaznamenáva znečistenie. To môže naznačovať, že nie všetci prevádzkovatelia toto nariadenie dôsledne dodržiavajú.
Ignorovanie trendu môže mať vážne následky
Portál na záver uvádza aj tlak na lúky s posidoniou (morská rastlina, ktorá funguje ako prirodzený filter mora), rovnako ako aj faktor výletných lodí. Zároveň zdôrazňuje, že problém znečistenia nemá jednu jedinú príčinu.
Jadran môže zaťažovať aj vplyv klimatických zmien a rastúce teploty mora. Teplejšia voda podporuje množenie a dlhšie prežívanie baktérií, ako aj častejší výskyt premnoženia rias, čo môže viesť k lokálnemu nedostatku kyslíka. K znečisteniu môžu prispievať aj extrémne zrážky, ktoré zvyšujú odtok znečisťujúcich látok do mora.
Index uzatvára: „Kľúčovou otázkou zostáva, či je súčasný model rozvoja cestovného ruchu dlhodobo udržateľný. Chorvátsky turizmus je totiž do veľkej miery založený na obraze čistého a zachovalého mora… Hoci situácia zatiaľ nie je alarmujúca, odborníci upozorňujú, že ignorovanie negatívneho trendu môže mať v dlhodobom horizonte vážne následky.“
Nahlásiť chybu v článku