Mávate ťažké rána? Skúste sa trocha ponaťahovať predtým, ako vstanete z postele

Mnohí z vás určite poznajú ten problém, keď je ráno takmer nemožné sa dostať z postele. Viete, že musíte, ale chápadlá postele sú natoľko silné (a hlavne príjemné), že napokon vyletíte z postele na poslednú chvíľu, stihnete sa narýchlo umyť, prezliecť, možno najesť a letíte do školy, práce, alebo len vstanete s mrzkou náladou a takmer dve hodiny vám trvá, kým sa ako-tak prebudíte. Pamätáte sa ešte, že keď ste boli menší, zvykli ste sa v posteli ponaťahovať? Ako starneme, máme vo zvyku zabúdať na rôzne dobré návyky… Vezmite si také mačky. Čo spravia ako prvé po prebudení?

Keď je vonku zamračené, pochmúrne počasie, je jasné, že by najpríjemnejšie bolo z postele ani nevyliezať. Svieti je slnko? Usmejte sa naň! Alebo určite v mysli nájdete niečo, čo vám vyčarí úsmev na tvári, alebo ten úsmev venujte len sebe či niekomu blízkemu. Poďakujte sa v duchu za nový deň, precíťte niekoľko hlbokých nádychov a výdychov. Tak, čo teraz? Teraz sa ideme rozhýbať pomocou jednoduchých cvikov z jogy!

Týmto cvikom si poriadne ponaťahujete ešte prispatú vrchnú časť chrbta a paže.

Sadnite si do tureckého sedu, do stredu postele, prepleťte si prsty a otočne ruky vystreté tak, ako vidíte na pohyblivom obrázku. Bez toho, aby ste nadvihli zadok, s vystretým chrbátom sa pomaly skláňajte na jednu stranu, kde na moment zastavíte, vrátite sa späť a šup na druhú stranu, vrátite sa späť… S počtom opakovaní to preháňať nemusíte, len nechoďte do bolesti či extrémov. Predsa len, nielen vy, ale aj vaše telo potrebuje ráno trochu času.

Hrudník, ramená a chrbát

Ostaneme v tureckom sede, opäť sa snažíme udržať zadok bez pohnutia. Pomaly sa skloníme opäť nabok, kde sa podoprieme predlaktím a dlaňami nadol tak, že predlaktie ide súbežne z bokmi. Druhou rukou pohybujeme podľa obrázku. Medzi jednotlivými pohybmi si treba vždy dať krátku pauzu, potom sa vrátiť do východiskovej polohy (vzpriamený sed) a následne opakovať pohyb na druhú stranu.

Pokračovanie na ďalšej strane…