Domáci pestovali obrovské arašidy, na jedinej rastline rástlo ohromné množstvo paradajok a šírili sa semienka, ktoré sľubovali výnimočnú kvalitu. V tých časoch sa domáci pestovatelia, ale aj vedci v laboratóriách zaoberali novým druhom záhradkárčenia. Rastliny bombardovali radiáciou a dúfali, že nová mutácia vyjde v ich prospech. Práve vďaka týmto mutáciám si dnes môžeme užívať mnohé plodiny, ako napríklad mätu, alebo žiarivo červený grep.
Počas 50. a 60. rokov bolo populárne tzv. atómové záhradkárstvo, v rámci ktorého boli rastliny vystavené rádioaktívnemu materiálu, ako napríklad cobalt-60, za účelom vytvorenia užitočnej mutácie. Bolo súčasťou programu s názvom Atoms for Peace, ktorý vznikol po druhej svetovej vojne. Jeho úlohou bolo využitie energie na mierové účely, napríklad užitočné mutácie rastlín.
Atómové záhrady, ktorým sa ináč hovorilo aj „gama záhrady“, vznikali v laboratóriách v Amerike, Európe, Indii či v Japonsku. Prvotným plánom bolo testovanie dopadu radiácie na rastliny. Neskôr však vedci začali radiáciu využívať na vytvorenie mutácií rastlín. Tie mali byť napríklad odolnejšie voči nepriaznivým vplyvom počasia a rásť rýchlejšie.
V roku 1959 aktivistka Muriel Howorth založila v Británii Atomic Gardening Society (Spoločnosť atómových záhradkárov). Členovia spolku obdržali ožiarené semienka rastlín a boli požiadaní, aby ich zasadili a neskôr napísali o rastline správu. Howorthová inšpirovala mnoho záhradkárov a čoskoro sa do spolku pridal aj chirurg a záhradkár C.J Speas, ktorý premenil betónový bunker na svojom dvore na atómové experimentálne laboratórium. Čoskoro sa dostal na čelo predajcov ožiarených semienok. Predával napríklad ožiarenú reďkovku, kukuricu či paradajky.
Atómové záhrady mali zvyčajne kruhový pôdorys s rozlohou približne 20 kilometrov štvorcových, pričom zdroj radiácie sa nachádzal v strede záhrady. Záhrada bola rozdelená na časti ako koláč a rastliny v jednotlivých častiach dostávali rôzne dávky žiarenia.
Gama záhrady fungovali na jednoduchom princípe. V strede záhrady bol umiestnený rádioaktívny kov. Radiácia dopadala na DNA rastlín ako kladivo a menila prejavy génov. Jedna z takých záhrad sa nachádza na území Hitochiomiya, približne dve hodiny od Tokya a bola otvorená v roku 1962 japonským inštitútom, ktorý sa zaoberá krížením.
Rastliny, ktoré sa nachádzali najbližšie k zdroju žiarenia, zahynuli. Na tých vzdialenejších rástli nádory avšak na tých, ktoré sa nachádzali najďalej od zdroja sa prejavovali mutácie. Takto vznikli vyše dve tisícky nových odrôd rastlín. Mnohé z nich sú dnes bežne využívané, ako napríklad mäta či červený grep.
Rastliny boli vystavené žiareniu dvadsať hodín denne. Následne do záhrad vošli pracovníci v ochranných oblekoch a hodnotili ich. Takýmto spôsobom údajne vznikli tisícky rôznych užitočných mutácií rastlín. Mnoho z nich bolo ohodnotených ako geneticky lepšie. Vznikli rôzne odrody ryže, pšenice, jačmeňa, hrušiek, hrášku, bavlny, mäty, slnečníc, arašidov, grepov, sezamu, banánov, maniokov či cirku. V atómových záhradách vznikla aj mäta odolná voči chorobám a „Rio Star“ grep, ktorý dnes tvorí 75 percent produkcie grepov v Texase.
Atómové záhradkárčenie však nemalo dlhé trvanie, politické zmeny vyústili do zrušenia Atomic Gardening Society v polovici 60. rokov. Nahradilo ho moderné genetické inžinierstvo.
Napriek všetkému však gama záhrady ešte nejaký čas mali v pestovateľstve svoje miesto. Laboratóriá ale aj súkromné spoločnosti naďalej vyvíjali nové druhy rastlín. Japonský inštitút s názvom Institute of Radiation Breeding funguje dodnes a dokonca má Gama miestnosť a Gama skleník, kde sa stále využívajú rôzne ožarovacie techniky. Okrúhla záhrada má polomer sto metrov a je chránená osem metrov vysokou stenou. Práve tu bol vyvinutý aj nový druh hrušky odolnejšej voči ochoreniam, Gold Nijisseiki.
Aký je váš názor na genetické inžinierstvo?
Pozri aj: Nevyhral by zrejme vôbec nikto. Toto všetko by sa stalo, keby vypukla 3 svetová vojna
unbelievable-facts
Nahlásiť chybu v článku